Sociálne poľnohospodárstvo v Holandsku -

Sociálne poľnohospodárstvo je v Holandsku akceptované poľnohospodárske odvetvie a podľa vnímania verejnosti a štátnej podpory je na vysokej úrovni. Počet sociálnych fariem tu neustále stúpa, čo je spôsobené hlavne vývojom, ktorý spája odvetvia poľnohospodárstva a sociálnej starostlivosti, založením Národného centra podpory pre poľnohospodárstvo a sociálnu starostlivosť (Landelijk Steunpunt Landbouw en Zorg), reformou siete sociálnej starostlivosti a zavedením Osobného rozpočtu sociálnej starostlivosti (PGB) v roku 2003 (Venema a kol., 2009: 14). Po dvoch veľkých národných konferenciách koncom 90-tych rokov boli dvaja ministri, jeden poľnohospodárstva a druhý zdravotníctva, oslovení skupinou motivovaných akademikov a poľnohospodárov žiadosťou o vytvorenie národného podporného centra. Pôvodne bolo centrum financované na tri roky, len na základe viery v dobrú vec, pretože neexistoval žiadny výskum v oblasti sociálneho poľnohospodárstva a nikto skutočne nevedel, aký bude mať úspech. Jeho význam sa potvrdil a existuje dodnes. V minulom roku začal pilotný projekt, v rámci ktorého sú deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia, bez perspektívy a s výchovnými problémami, umiestňované vždy po jednom na 6 mesiacov na vybrané sociálne farmy. Podľa doterajšieho hodnotenia, je projekt veľmi úspešný. Prvé merania a pozorovania ukazujú, nakoľko sa žiaci zlepšili po všetkých stránkach (sociálne, zručnostne, vzťahovo, intrapersonálne). Sociálne poľnohospodárstvo predstavuje v súčasnosti takmer jedno percento všetkých poľnohospodárskych podnikov v Holandsku a je najrýchlejšie sa rozvíjajúcou diverzifikáciou. Zameranie podporného centra je jasné na komerčných farmách poskytujúcich starostlivosť v rámci skutočne fungujúceho poľnohospodárskeho prostredia. Holandsko je rozdelené do dvanástich provincií s celkovým počtom osem regiónov. Poľnohospodári v Holandsku zo sociálneho poľnohospodárstva určite ekonomicky profitujú.

Organizácie v oblasti poľnohospodárstva a sociálnej starostlivosti

V Holandsku je do sociálneho poľnohospodárstva zapojené veľké množstvo organizácií a ľudí. Sú to nielen farmári, sociálny terapeuti a klienti, ktorí pracujú v tejto oblasti, ale aj miestna samospráva, organizácie pre dobré životné podmienky, tvorcovia politík a poisťovatelia.

Sociálne farmy

Jednotliví poľnohospodári majú častejšie kontakty s miestnymi organizáciami a menej kontaktujú národné organizácie. Kontaktujú aj klientov, ich rodiny alebo miestne agentúry hľadajúce miesto na prácu alebo na možnosti dennej činnosti pre svojich klientov. Poľnohospodári väčšinou komunikujú s oddelením Holandskej organizácie pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo, kde môžu získať podporu pri začatí sociálneho poľnohospodárstva. Niektorí poľnohospodári majú priame kontakty s opatrovateľmi. Ďalšími regionálnymi organizáciami pre farmárov sú Association of Green Care Farmers a regionálne skupiny sociálnych poľnohospodárov.

Druhy fariem

Sociálne farmy v Holandsku možno rozdeliť na dve hlavné skupiny. Prvou skupinou fariem sú tradičné rodinné farmy, ktoré chcú generovať dodatočné príjmy prostredníctvom diverzifikácie so sociálnym poľnohospodárstvom. Zameranie týchto poľnohospodárskych podnikov zostáva na poľnohospodárskej činnosti, prinajmenšom v prvých rokoch po spustení sociálneho poľnohospodárstva. Druhou skupinou fariem sú tie, ktoré boli od začiatku založené ako sociálne farmy, v mnohých prípadoch zdravotníckymi zariadeniami alebo ľuďmi, ktorí pracovali v zdravotníctve. V druhej skupine fariem má sociálna starostlivosť od začiatku ústrednú pozíciu. Poľnohospodárske aktivity slúžia skôr ako terapeutické prostriedky, aj keď môžu v dlhodobom horizonte vytvárať finančnú produkciu. Najdôležitejšou časťou podnikov sociálneho poľnohospodárstva sú farmy pre chov dobytka, medzi ktorými sú mliekarenské farmy a iné farmy s pasúcimi sa zvieratami. Prvé farmy, ktoré sa zaoberali sociálnou činnosťou, boli často ekologické, možno preto, že na týchto farmách existuje väčšia potreba manuálnej práce a existuje na nich viac príležitostí pre telesnú aktivitu. Postupom času prechádzalo na sociálne aktivity čoraz viac konvenčných fariem. Niektoré farmy, sa diverzifikovali do iných činností popri poľnohospodárskej produkcii, ako napríklad materské školy a parkoviská pre karavany. V súčasnosti sa zvyšuje množstvo konvenčných fariem, ktoré praktizujú sociálne poľnohospodárstvo (Csoman & Dronten 2008). V roku 2005 využilo sociálne farmy takmer 10 000 klientov, 8 000 z nich využívalo neinštitucionálne sociálne farmy. Sociálne poľnohospodárstvo v roku 2005 vytvorilo do 473 nových pracovných miest (Hassink et al., 2007). Dnes sa počet sociálnych fariem stabilizoval zhruba na 1 100. Týždenne využije tento typ starostlivosti zhruba 20 000 klientov.

Regionálne skupiny a združenia sociálnych poľnohospodárov

V takmer každej provincii sú skupiny sociálnych poľnohospodárov, ktorí organizujú schôdzky. Týmto spôsobom sa môžu učiť jeden od druhého. Často sú tieto skupiny podporované externým poradcom. Existujú skupiny poľnohospodárov, ktoré práve začali so sociálnym poľnohospodárstvom a skupiny, ktoré už majú skúsenosti. V niektorých regiónoch vytvorili sociálni farmári regionálne združenia sociálnych farmárov. Cieľom týchto regionálnych združení je zosúladiť ponuku a dopyt, zaviesť systém kvality, poskytovať informácie o green care a rokovať so zdravotníckymi inštitúciami a poisťovňami, aby získali primeranú odmenu za starostlivosť.

Federácia poľnohospodárstva a starostlivosti (Federatie landbouw en zorg)

V roku 1999 bolo založené Národné podporné centrum, nezisková organizácia, ktorá sa zameriavala na všetkých sociálne farmy v Holandsku. Dotované bolo ministerstvami poľnohospodárstva, sociálnych vecí a zdravia. Stálo približne 300 tisíc eur ročne a zamestnávalo päť zamestnancov, väčšinu na čiastočný úväzok. Bolo to stredisko pre všetkých, ktorí hľadali informácie o sociálnom poľnohospodárstve s troma úlohami:

Akreditačné/certifikačné centrum
Podpora, napr. prostredníctvom národných dní otvorených dverí, kde je verejnosť pozvaná na farmy, vyhradená webová stránka a príručka atď.
Národná iniciatíva sociálnej starostlivosti, rokovania o zmluvách na národnej báze a následné subdodávateľské zmluvy s regiónmi alebo jednotlivými farmami.

Podporné centrum poskytovalo iba všeobecné informácie. Nepomáhalo pri vytváraní podnikateľských plánov pre jednotlivých poľnohospodárov. Takú podporu však možno nájsť pri súkromných konzultantoch a národnej organizácii poľnohospodárov. V roku 1997 bolo v Holandsku sedemdesiat päť poľnohospodárskych podnikov. Teraz ich existuje viac ako 1100. Tento nárast počtu je z veľkej časti dôsledkom investícií do Podporného centra pre poľnohospodárstvo a sociálnu starostlivosť, ktoré začalo s prevádzkou systému zabezpečenia kvality pre sociálne farmy a koordináciou a poradenstvom novým a existujúcim podnikom. Na začiatku roka 2009 bolo Podporné centrum zrušené. V decembri 2010 bola zriadená Federácia poľnohospodárstva a starostlivosti (www.landbouwzorg.nl) zahŕňajúca aj regionálnu spoluprácu sociálnych farmárov. Federácia poľnohospodárstva a starostlivosti pokračuje v produktoch a službách pre sociálnych farmárov, ktorí sú členmi jej regionálnych členov. Je to národná sektorová organizácia pre sektor poľnohospodárstva a zdravotníctva. Profesionalizuje toto odvetvie, pomáha regionálnym organizáciám sociálnych farmárov a je kontaktným miestom pre zainteresované strany. Federácia pre poľnohospodárstvo a starostlivosť združuje poľnohospodárske a zdravotnícke subjekty, stimuluje ich k spolupráci a je hnacou silou pre ďalší rozvoj.

Klienti

Existujú farmy, kde je jeden klient na pol dňa v týždni, a farmy, kde je každý deň desať alebo pätnásť klientov, päť dní v týždni. Väčšina sociálnych fariem privíta šesť až desať klientov. Na začiatku boli hlavnými cieľovými skupinami sociálnych fariem v Holandsku osoby s psychickými problémami a osoby s mentálnym postihnutím. V priebehu rokov sa k nim pridalo viac a viac rôznych skupín.

Na sociálne farmy v Holandsku nájdu cestu ľudia z rôznych cieľových skupín sociálnej starostlivosti:

Ľudia s mentálnym postihnutím niekedy spojeným s poruchami správania.
Ľudia, ktorí potrebujú psychologickú starostlivosť: ľudia, ktorí v dôsledku (dočasných) psychologických problémov potrebujú podporu, aby mohli fungovať v spoločnosti.
Ľudia s telesným postihnutím: osoby s telesným postihnutím, ktoré môže, ale nemusí byť spojené s inými obmedzeniami.
Bývalí väzni: ľudia, ktorí po spáchaní trestného činu stratili slobodu a vo väčšine prípadov potrebujú podporu pre novú šancu v spoločnosti.
Ľudia liečiaci sa zo závislostí: ľudia, ktorí v dôsledku problémov so závislosťou nemajú žiadne prepojenie so sociálnou a pracovnou komunitou.
Mládežnícka práca: mladí ľudia vo vekovej skupine do 18 rokov, ktorí dostávajú sociálnu starostlivosť, podporu a poradenstvo v ďalších oblastiach. V rámci práce s mládežou sa môžu rozlišovať cieľové skupiny, napríklad mladí ľudia, ktorí potrebujú pomoc pre mládež, a mladí ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím.
Mladí ľudia zo špeciálneho vzdelávania: mladí ľudia, ktorí navštevujú špeciálne vzdelávanie kvôli mentálnym obmedzeniam a / alebo problémom správania.
Starší ľudia trpiaci demenciou: ľudia väčšinou starší ako 55 rokov, ktorí majú indikáciu pre spektrum demencie.
Starší ľudia: ľudia nad 55 rokov, ktorí potrebujú podporu nájsť zmysluplný spôsob, ako tráviť čas.
Dlhodobo nezamestnaní: ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a nemajú v nasledujúcich rokoch perspektívu nájsť si prácu.
Ľudia trpiaci autizmom: mladí ľudia alebo dospelí s poruchou z autistického spektra; alebo autizmom sprevádzaným iným postihnutím.
Ľudia s nevysvetliteľným poškodením mozgu: ľudia, ktorí utrpeli poškodenie mozgu v dôsledku nehody alebo choroby, v dôsledku čoho sa stretávajú s obmedzeniami pri práci a v spoločnosti.
Ľudia so syndrómom vyhorenia: ľudia trpiaci príznakmi vyhorenia v dôsledku práce a / alebo súkromného života, v dôsledku čoho nemôžu vykonávať svoje zamestnanie.
Starostlivosť o deti: denná škôlka (pre deti so zdravotným postihnutím) pre deti od 0 do 4 a mimoškolská starostlivosť o deti do 12 rokov. V minulosti boli aj deti bez postihnutia považované za súčasť tejto cieľovej skupiny.
Žiadatelia o azyl: osoby, ktoré požiadali o azyl a čakajú na povolenie na pobyt alebo vyhostenie. Zamerané na integráciu (najmä v oblasti jazyka a kultúry) a pomoc pri hľadaní práce (Verenigde Zorgboeren 2007).

Najväčšia skupina “klientov” (to je jeden z prekladov, sú tiež nazývaní ako „asistenti farmárov“ alebo „účastníci“) sú ľudia s poruchami učenia a ľudia s problémami duševného zdravia. Podieľajú sa 37% na celkovom počte ľudí, ktorí pristupujú k službám sociálneho poľnohospodárstva. Toto číslo sa vzťahuje len na dospelých s poruchami učenia, ktorým nie je poskytované žiadne školské vzdelávanie. Deti s poruchami učenia, ktoré trávia čas na sociálnych farmách a navštevujú špeciálne školy predstavujú 5% z celkového počtu klientov sociálneho poľnohospodárstva. Autizmus je kategorizovaný samostatne, pričom 9% z celkovej skupiny klientov sú klasifikovaný ako autistický. Psychiatrickí pacienti predstavujú 13% klientov a v menšom rozsahu aj ľudia s telesným postihnutím (3%), starší ľudia (9%) a závislý a ex-závislý (3%).[1] Často sa na farme nachádza zmes “cieľových skupín” a Holanďania zistili, že to funguje veľmi dobre, pričom väčšina poľnohospodárov pociťuje, že na ľudí s rôznymi špeciálnymi potrebami, ktorí pracujú spoločne to má pozitívny vplyv. Väčšina klientov prichádza na farmu na dennú starostlivosť a vo väčšine prípadov starostlivosť spočíva v poskytovaní denného zamestnania (90%), pracovný výcvik a / alebo chránené pracovné miesto (30%). Iba 20% fariem má možnosťubytovania.[*]

Podpora a financovanie

Väčšina starostlivosti o poľnohospodárske podniky v Holandsku sa financuje prostredníctvom zákona o všeobecných lekárskych výdavkoch (GMEA). Je to povinné poistenie pre každého holandského občana. Je určené na pokrytie výdavkov na chronické choroby, ktoré nemôžu byť kryté súkromným poistením. Starostlivosť, ktorá je financovaná z tohto zákona, už nie je organizovaná a platená na národnej úrovni, ale na miestnej úrovni. Existujú štyri rôzne cesty, akými majú poľnohospodári prístup k finančným prostriedkom, ktoré sú k dispozícii týmto spôsobom:

Klienti dostanú poukážky na “výdavky” (ich Osobný prepojený rozpočet, t. j. klient dostáva priamy finančný balík na starostlivosť a má slobodu rozhodnúť sa, ako ich minúť.) To robí klientov nezávislými pri výbere starostlivosti, pretože môžu uzavrieť priamu dohodu s poľnohospodárom. V roku 2005 išlo touto cestou 37% fariem.
Finančné prostriedky sa prideľujú organizácii podporujúcej klienta (t.j. opatrovateľský ústav). Týmto spôsobom bolo v roku 2005 financovaných približne 32% fariem.
Poľnohospodári sú subdodávateľmi ošetrovateľského ústavu. Takto sa financuje približne 13% fariem, ktoré sa výrazne znížili z 32% v roku 1998.
Samotná sociálna farma sa stáva úradnou liečebnou inštitúciou prostredníctvom prostriedkov / nariadení GMEA a prijíma peniaze priamo z fondu na financovanie GMEA. Týmto spôsobom je vytvorených asi len 7% fariem.

Iba približne 3% poľnohospodárskych podnikov v Holandsku nedostáva žiadnu kompenzáciu za to, že robí takýto druh práce a robí to čisto dobrovoľne.

Centrum podpory úspešne prerokovalo s holandskou vládou, aby všetky príjmy z opatrovateľských činností na farmách oslobodili od DPH, čo je úspechom a veľkou výhodou pre poľnohospodárov.

Schéma akreditácie – súčasný systém

V Holandsku existuje rozsiahla akreditačná schéma. Hlavnou motiváciou pre vývoj prišiel od zdravotných poisťovní, ktoré požadovali istý druh zabezpečenia kvality pre svojich klientov. Schéma akreditácie bola vypracovaná Podporným centrom po konzultácii s HKZ (Stichting Harmonisation Qualityjudgement in the Care-sector, organizácia, ktorá rozvíja a koordinuje akreditáciu v celom sektore sociálnej starostlivosti), ktorí boli presvedčení, že je potrebné vyvinúť systém, ktorý by bol vhodný pre malé farmy. Nebola to jednoduchá cesta, najmä preto, že HKZ je v prvom rade spojená s normami v inštitúciách, zatiaľ čo Podporné centrum bolo orientované na poľnohospodárstvo. Existuje pretrvávajúca dilema o tom, ako ďalej rozvíjať systém hodnotenia kvality, pretože sprísnenie akreditačnej schémy nemusí spĺňať potreby malých poľnohospodárov. Pokúsili sa však udržať si ho relatívne pružný, aby umožnili dopĺňanie špecifických požiadaviek (napríklad z probačných alebo psychiatrických inštitúcií). Týmto spôsobom sám osebe neobsahuje podrobnosti o všetkých potenciálnych požiadavkách, ale má rámec, ktorý sa v prípade potreby môže dopĺňať. Existuje komplexná príručka, ktorá sa vydáva s jasným súborom kritérií pre poľnohospodárov, s ktorými sa bude pracovať celý rok. Počas tohto obdobia sa zhromažďujú poznatky o ich skutočnej praxi s klientmi a potom sa overujú. Farmy nie sú akreditované ihneď po podaní žiadosti, ale po vykonávaní sociálneho poľnohospodárstva aspoň jeden rok a uchovaní dokumentácie o svojej práci. Audity vykonávajú nezávislí odborníci na kvalitu, nie samotná Federácia, hoci organizuje audity. Audítori napíšu správu a táto správa sa vráti späť do Federácie. Už v júni 2008 bolo šesťdesiat poľnohospodárov akreditovaných značkou kvality a päťdesiatjeden ich malo hodnotený systém kvality (prvý krok v procese). Schéma akreditácie má ukázať, že odvetvie (ak nie všetci jednotliví poľnohospodári) robí všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečilo, že prípadná zlá publicita nepoškodí celému sektoru.

Akreditačná schéma – potenciál pre budúcnosť?

Zaujímavé je, že približne päťsto z približne osemsto sociálnych farmárov v Holandsku sa ocitlo vo formalizovaných miestnych družstvách, aby si navzájom lepšie pomohli zvládnuť byrokraciu spojenú so sociálnym poľnohospodárstvom a systémom zabezpečenia kvality. V týchto družstvách môže byť tridsať až štyridsať poľnohospodárov a podporné stredisko tak mohlo preniesť správu častí certifikácie na regionálnu a možno aj na miestnu úroveň. To bolo možné len preto, že sa v Holandsku dosiahlo “kritické množstvo” sociálnych poľnohospodárskych podnikov s odhadmi, že počet môže v blízkej budúcnosti dosiahnuť dvetisíc. To by znamenalo, že všetky úradné záznamy by sa udržiavali centrálne, ale audítori by mohli každý rok kontrolovať len tri alebo štyri sociálne farmy, pričom družstvá každoročne samohodnotia svojich členov.

Vzdelávanie

K dispozícii sú kurzy, ktoré ponúkajú najmä poľnohospodárske školy, pre poľnohospodárov a iných ľudí, ktorí pracujú, alebo chcú pracovať v sociálnom poľnohospodárstve. K dispozícii sú aj moduly, ktoré sú k dispozícii v rámci poľnohospodárskych kurzov a kurzov týkajúcich sa zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre študentov na vyššom stupni vzdelania. Podporné centrum ponúkalo “facilitačné stretnutia” na témy ako zdravie a bezpečnosť, riziká, orientácia a dospelo k záveru, že existuje životaschopný trh na ich ďalší rozvoj s prvkami, ktoré by regióny poskytli najlepšie. Kurzy ponúka aj Federácia poľnohospodárstva a starostlivosti.

Prečo je sociálne poľnohospodárstvo v Holandsku tak úspešné?

Určitú úlohu zohrali zmeny v poľnohospodárstve; poľnohospodári v Holandsku hľadajú spôsoby, ako diverzifikovať svoje príjmy. Vývoj v sociálnej starostlivosti sa zameriava viac na individuálneho klienta a na integráciu do spoločnosti. Holanďania majú tiež šťastie, že ich vláda považuje za dobrú myšlienku a bola pripravená podporovať a financovať sociálne poľnohospodárstvo a podporné centrum na experimentálnom základe. Iné vlády môžu byť menej sympatizujúce s používaním verejných peňazí týmto spôsobom. Bezpochyby, zavedenie osobných rozpočtov malo obrovský vplyv na rozvoj sociálneho poľnohospodárstva v Holandsku. To dáva klientom nezávislosť pri výbere ich vlastného balíčka starostlivosti a priamych zmlúv s farmárom. Snáď najdôležitejší faktor úspechu však spočíva v samotnom koncepte. Kombinácia existencie v prírodnom prostredí, práca so zvieratami a rastlinami v bezpečnom prostredí je len niekoľko vecí, ktoré robia sociálnu farmu dobrým miestom. Rýchly nárast počtu sociálnych fariem v Holandsku zo sedemdesiatich piatich v roku 1998 na viac ako osemsto v roku 2007 je samo o sebe znamením, že koncept funguje dobre pre všetkých zainteresovaných.

Bibliografia

Elings, M., & Hassink, J. (2006). Farming for health in Netherland.

Hassink, J., & Van Dijk, M. (dátum neznámy). Farming for health across Europe.

PROFARM. (2017). Social Farming in Europe.

Wilcox, D. (2007). Farming and Care across Europe. A Nuffield Farming Scholarships Trust Award 2007.