Warning: Undefined array key "HTTP_X_WP_TEMPORARY" in /data/c/9/c9c951ed-0048-4aa8-8b98-9613979be7d3/socialnepolnohospodarstvo.sk/web/wp-config.php on line 70

Warning: Undefined array key "HTTP_X_WP_TEMPORARY" in /data/c/9/c9c951ed-0048-4aa8-8b98-9613979be7d3/socialnepolnohospodarstvo.sk/web/wp-config.php on line 71

Warning: Undefined array key 0 in /data/c/9/c9c951ed-0048-4aa8-8b98-9613979be7d3/socialnepolnohospodarstvo.sk/web/wp-content/themes/modern/includes/frontend/class-assets.php on line 132
Sociálne poľnohospodárstvo v Belgicku -
corn fields under white clouds with blue sky during daytime

Sociálne poľnohospodárstvo v Belgicku

Väčšina  činnosti sociálneho poľnohospodárstva v Belgicku sa sústredí prevažne v holandsky hovoriacom Flámsku. Výskum Support Centre for Green Care z júna 2007 ukázal, že sa tam nachádza takmer 260 sociálnych fariem.

Vo Flámsku ide najmä o komerčné farmy s aktívnymi poľnohospodárskymi alebo záhradníckymi podnikmi, ktoré poskytujú starostlivosť ako vedľajšiu časť svojej hlavnej poľnohospodárskej činnosti. To znamená, že poľnohospodárstvo má stále prednosť pred aspektom sociálnej starostlivosti. Je tu menšie množstvo inštitucionálnych fariem a chránených dielní – teda sociálnych fariem, ktoré pôsobia v rámci zdravotníckych zariadení (starostlivosť o klientov má prednosť pred zameraním na komerčnú produkciu).

Flámsko sa učilo od Holandska

Flámsko sa veľa naučilo od svojich susedov v Holandsku a podľa nich rozvíjalo aj osvedčené postupy. Legislatívu a právny rámec pre činnosť sociálnych poľnohospodárov zaviedli prostredníctvom Plánu rozvoja vidieka na roky 2000 až 2006. Aj to spôsobilo, že sociálne farmy sa v dôraznej miere posunuli z  dobrovoľnosti na komerčné a životaschopnejšie.

photo of grass field

Výsledky prieskumu projektu SoFar z roku 2006 naznačujú, že náklady a výnosy sú viac – menej vyrovnané vo väčšine sociálnych fariem. Väčšina z nich má ročný príjem z opatrovateľskej činnosti vo výške 1 000 až 10-tisíc eur ročne, pričom náklady sa pohybujú od 100 až 5 000 eur ročne.

Od roku 2005 mohli sociálne farmy vo Flámsku podať žiadosť o oficiálne uznanie a následne zodpovedajúce dotácie. Táto dotácia má kompenzovať čas, ktorý farmár (alebo jeho partner alebo zamestnanec) vynakladá s klientmi, ktorí navštevujú farmu, čím je obmedzená jeho schopnosť pracovať v plnej miere na komerčnej produkcii.

Dotácie pre farmárov sa líšia

Dotácia sa líši v závislosti od typu sociálnej farmy s farmárom, ktorý dostáva 15 eur za deň, ak je inštitúcii sprístupnená len prevádzka farmy a 40 eur za deň, ak je poľnohospodár, partner alebo zamestnanec zodpovedný za aktivity klienta. Táto druhá dotácia je určená maximálne trom klientom. Dotácie hradí Ministerstvo poľnohospodárstva a napriek tomu, že Ministerstvá sociálnych vecí a vzdelávania pomohli pri vypracúvaní právnych predpisov týkajúcich sa sociálnych fariem vo Flámsku, zatiaľ ich nefinancujú.

Ako funguje ďalšia podpora?

K dispozícii sú aj niektoré granty na kapitálové výdavky, pri ktorých chcú sociálni farmári rozvíjať zariadenia pre svojich klientov ako napríklad toalety alebo jedálne. Poľnohospodári sú schopní získať až 40% svojich investícií z Flámskeho poľnohospodárskeho investičného fondu (VLIF), ktorý je súčasťou Flámskeho programu rozvoja vidieka. Právne predpisy a následné dotácie, ktoré vyplynuli z plánu rozvoja vidieka vo Flámsku, mali obrovský prínos prinútiť tento sektor, aby stanovil definície sociálneho poľnohospodárstva, čím sa tento koncept stal jasnejším.

Na to, aby poľnohospodárska alebo záhradnícka činnosť bola považovaná za oficiálnu sociálnu farmu, sú povinní:

spolupracovať s organizáciou sociálnej starostlivosti, oficiálne uznanou Oddelením sociálnej starostlivosti alebo poradenským strediskom pre študentov stredných škôl,

• používať oficiálnu Zmluvu sociálnej farmy: štandardná zmluva medzi sociálnou farmou,  organizáciou sociálnej starostlivosti a klientom, vypracovaná a poskytnutá administráciou.

Poľnohospodárske alebo záhradnícke činnosti musia byť hlavnou alebo dodatočnou profesiou. (Farmár musí získať minimálne 35% svojich príjmov z poľnohospodárstva a záhradníctva a môže mať len čiastočný pracovný úväzok mimo farmy).

Organizácia sociálnej starostlivosti je zodpovedná za:

• koordináciu vzťahov a procesov medzi poľnohospodárom a klientom

• starostlivosť o administratívu, ktorá sa zaoberá sociálnym poľnohospodárstvom a klientmi.

Zaujímavé je, že poľnohospodárske alebo záhradnícke podniky musia mať minimálnu životaschopnú veľkosť, aby spĺňali vyššie uvedené kritériá sociálnej farmy. To znamená, že projekty založené na malých poľnohospodárskych podnikoch nie sú životaschopné. Obmedzenia kritérií tiež znamenali, že štandardné zmluvy nie je možné ľahko meniť tak, aby sa prispôsobili nastaveniu sociálnej farmy. Výška dotácie je tiež obmedzená.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *