Sociálny podnik v Rovňanoch zamestnáva znevýhodnených a chce ísť príkladom
Príkladom, ako možno robiť sociálne poľnohospodárstvo v slovenských podmienkach, je Sociálny podnik Agro – drevinový ekosystém BBSK. Jeho konateľ, Milan Vaňo, hovorí o tom, čo všetko predchádzalo premene spustnutého sadu na sociálny podnik, ktorý dnes zamestnáva ľudí so znevýhodnením. Čo všetko predchádzalo jeho založeniu a akým spôsobom sa snaží dať prácu ľuďom a podporovať ich v raste?
Čo vás priviedlo k založeniu sociálneho podniku?
S myšlienkou založenia sociálneho podniku som sa zaoberal už dlhšie, ale v rámci mojej práce a kariéry som nemal dosť času na jej realizáciu. Potom, ako som prišiel do Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) sme sa s Jánom Lunterom zhodli aj v otázke sociálneho poľnohospodárstva. Kreovaniu celého projektu pomohlo, že pri Spojenej škole v Poltári sme sa rozhodli oživiť starý ovocný sad pri Rovňanoch, ktorý fungoval ako genetická stanica. V roku 1950 v nej prinášalo úrodu 1300 stromov, no postupom času spustla a chátrala. Vyhodnotili sme ju ako ideálne miesto, kde by sa dalo spojiť poľnohospodárstvo so zamestnávaním znevýhodnených ľudí. V sade sme zároveň chceli navrhnúť prvky, ktoré reflektujú klimatické zmeny ako je zadržiavanie vody v krajine a inovatívne
spôsoby obrábania poľnohospodárskej pôdy. To nás priviedlo k nápadu založiť krajský sociálny podnik, prostredníctvom ktorého by sa zveľaďoval majetok kraja a kde by sa pestoval cesnak, dreviny, rozvíjalo ovocinárstvo a chov včiel s následnou distribúciou do školských zariadení v pôsobnosti kraja. Ukázalo sa, že tento model je funkčný a má potenciál aj inde na Slovensku. Chceli sme ísť cestou pestovania zdravých potravín pre naše zariadenia, keďže Poltár je malo rozvinutý okres, čomu zodpovedá aj vysoká nezamestnanosť. Aj v tom bolo naše rozhodovanie jednoduchšie, čo však neznamená, že by sme podobný model nechceli realizovať aj na ďalších školách zameraných na poľnohospodárstvo. Projekt sa dá multiplikovat formou pobočiek.
Koľko ľudí v súčasnosti zamestnávate?
Zamestnávame 10 znevýhodnených ľudí a jedného administratívneho pracovníka na polovičný úväzok. Dvaja z nich sú zdravotne znevýhodnení, jeden z nich mentálne. Ďalší sú sociálne znevýhodnení podľa zákona o sociálnej ekonomike, čiže dlhodobo bez práce s ukončeným základným vzdelaním.
Ako dlho pôsobíte v sociálnom podniku a čo je vaším hnacím motorom?
Sociálny podnik Agro – drevinový ekosystém BBSK sme založili v auguste 2019, odkedy som aj jeho konateľom bez nároku na plat. Model sociálneho podniku má pre mňa význam a jeho prínos je aj mojím hnacím motorom. Agrolesníctvo, pestovanie plodín, prírode blízke obhospodarovanie pôdy, chov včiel, vodozádržné opatrenia, toto všetko musí byť spojené s výučbou a zapojením práve znevýhodnených ľudí. Zamestnávanie ľudí s prekážkami je mojou prioritou. Dbám aj na prístup ľudí medzi sebou tak, aby boli súdržní a vzájomne si pomáhali. Kladieme dôraz na kolektív a som presvedčený, že aj preto funguje. Staviame na úprimnosti už od prijímacieho pohovoru a aj na jej základe ľudí prijímame. Aby sme mohli človeku pomôcť, potrebujem vedieť o všetkých jeho skutočných problémoch. Tak, aby sme vedeli individuálne pochopiť každého život. Potrebujeme zmapovať príbeh každého jedného kandidáta kvôli následnej jednoduchšej komunikácii a aj z dôvodu, aby nikto v kolektíve nesiahol na niekoho slabé miesto. Vďaka tomu sa dá nastaviť aj spôsob jeho socializácie a jeho pracovné zaradenie. Bolo by kontraproduktívne hodiť človeka do vody a nechať ho plávať. Je dôležité vnímať jeho osobnú štartovaciu čiaru a vnímať, ako dlho nepracoval, čo všetko vie,
ako na tom reálne je, čo sa chce učiť a kde sú jeho limity.
Aké máte výsledky?
Niektorí u nás začínali a nemali absolvovaný žiadny kurz. V súčasnosti má jeden z nich vodičské oprávnenie na traktor a jeden získal oprávnenie na prácu s motorovou pílou a krovinorezom. Ďalší sa vzdelával vo večernej škole v oblasti včelárstva. Každému sa snažíme vyhovieť v absolvovaní kurzov a v získaní kvalifikácie. Aj v prípade, keby od nás odišiel, mu môže byť užitočná v uplatnení sa na trhu práce a v živote. Každého sa pýtam, čo by rad študoval a či má záujem o nejaký výučný list. Takýmto spôsobom sa snažíme zvýšiť kvalifikáciu ľudí. Vidieť, ako sa tým ľuďom menia životy, je tiež obrovskou motiváciou. Sú to reálne príbehy, kde počujete zamestnanca, ako mohol dcére kúpiť počítač, vďaka čomu mohla dištančné študovať, čo predtým nebolo možné. Alebo počujete, ako sa starostka vyjadrí, že človek, ktorý 10 rokov neplatí za komunálny odpad, začal svoju podlžnosť splácať. Sú to malé kroky, ale môžete tu vidieť výhody sociálneho podnikania a že to ide. Každý mesiac máme s našimi ľuďmi pohovor, kde nás zaujíma, ako sa majú, čo je u
nich doma nové, kde vidia rezervy, čo by sa mohlo zmeniť a ako by sme im v tom mohli pomôcť. Vidíme jednoznačný prospech v rozvoji každého jedného človeka.
Ako sa vysporiadavate s príležitostnými krízami?
Pracujem v ďalších troch projektoch. Jedným je projekt občianskeho združenia Druživa, druhým je pôsobenie v Implementačnej agentúre pre úrad splnomocnenca pre občiansku spoločnosť a taktiež pracujem pre ministerstvo regionálneho rozvoja. Veľmi mi pomáha rodina a jej podpora. Príklad dobrej praxe ma motivuje a často stačí obyčajne potľapkanie po pleci a uznanie, či spätná väzba od ľudí a vedomie, že meníme veci k lepšiemu.
Aká je vaša osobná vízia pôsobenia v sociálnom podniku?
Nie je to proces na dva či tri roky, je to beh na dlhú trať. Mojou víziou je napríklad vytvoriť veľký sklenník, aby sme dokázali celoročne zásobovať naše zariadenia zdravými potravinami. Cieľom je na neho získať finančné prostriedky. Počas budúceho roka chceme mať dokončenú stolársku dielňu. Tým, že sa venujeme včelárstvu, osvedčilo sa nám robiť aj včelárske komponenty. Aktuálne máme úspech s hmyzodomami pre Kaufland. Stolárska práca je zaujímavá a dôležitá aj v rámci vyplnenia zimných mesiacov. Opäť je v tom aj snaha zvýšiť kvalifikáciu a všestrannosť našich ľudí. Ide nám o rozšírenie produkcie a ďalšie zakomponovanie prvkov v rámci vodozádržných opatrení a krokov, aby sme tak ukázali, že vieme reagovať aj na klimatické zmeny. Toto sú úlohy, ktoré nás ešte čakajú.
Ako vám v tom pomáha štát?
Potom, ako vyšiel zákon o sociálnom poľnohospodárstve, je pre mňa dôležité, aby sa podarilo dostať túto tému do učebných osnov a ako agendu aj na ministerstvo práce, či ministerstvo poľnohospodárstva. Z tohto hľadiska je dôležité, aby sa vytvoril v rámci rezortov istý finančný mechanizmus, ktorý by dokázal zvýhodniť a podporiť projekty a vízie sociálneho poľnohospodárstva. To je naša výzva na národnej úrovni. Pokiaľ ide o víziu v lokálnom rozmere, chceme ísť existujúcim podnikom príkladom, že veci sa robiť dajú a hľadať inovácie, ktoré by k tomu mohli pomôcť.
Banskobystrický samosprávny kraj zverejnil aj výzvu pre farmárov a poľnohospodárov, aby si založili vlastný sociálny podnik. V čom môžu byť prínosom?
Súčasné vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja už pri svojom nástupe do funkčného obdobia deklarovalo, že chce robiť opatrenia na rozvoj sociálnej ekonomiky a na zníženie nezamestnanosti v regióne. V rámci Dobrého kraja zároveň chceme, aby sa prihlásení farmári stali dodávateľmi potravín organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Aj preto sme zverejnili výzvu Farmár.
V brožúre Sociálne podnikanie v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa môžu dočítať, ako si založiť sociálny podnik a tiež, aké potraviny a v akých objemoch obstarávajú jednotlivé krajské organizácie. Farmárom a poľnohospodárom takisto radi pomôžeme so založením sociálneho podniku a radi zodpovieme akékoľvek otázky. Viac informácií prinášame aj na našej webovej stránke Dobrykraj.sk.
Prihláste sa na kurz o sociálnom poľnohospodárstve
Chcete vedieť, ako funguje sociálny podnik v Rovňanoch? Prihláste sa na bezplatný kurz Základy sociálneho poľnohospodárstva v Banskej Bystrici, ktorý organizuje občianske združenie Druživa od 3. do 5. novembra. Čakajú vás dva dni teórie s Hedvigou Gulovou a Miloslavom Kováčom a deň exkurzie do Agro-drevinového ekosystému v BBSK v Rovňanoch, ktorým vás bude sprevádzať jeho konateľ Milan Vaňo.