Sociálne poľnohospodárstvo v Nemecku
Sociálne poľnohospodárstvo v Nemecku je pomerne rozmanité. Väčšinou sa realizuje na miestnych farmách, kde je treba veľa ručnej práce. Až 60% nemeckých fariem je ekologických.
V Nemecku existujú tri hlavné skupiny sociálneho poľnohospodárstva: tzv. chránené dielne pre zdravotne postihnutých ľudí, ktorí prevádzkujú farmu alebo pracujú v záhradníctve a v terénne, vzdelávacie farmy poskytujúce služby pre deti a ďalšie farmy, ktoré ponúkajú rôzne služby
pre širokú skupinu klientov.
Komu každému farmy pomáhajú?
Mnohé pomáhajú ľuďom s poruchami učenia, ktorí pracujú zvyčajne v chránených dielňach pre zdravotne postihnutých ľudí. V Nemecku existuje zákon, ktorý spája finančnú podporu s počtom najmenej 120 klientov. Tento zákon bol prijatý, keď bola založená Nemecká spolková republika a potom, čo nacistický režim odsunul ľudí s hendikepom na okraj a mnohých z nich pripravil o život.
Zámerom niektorých fariem je zabezpečiť kvalitu života pre ľudí s poruchami učenia. V krajine existuje veľa dobre organizovaných produkčných fariem, ktoré patria k chráneným dielňam a väčšinou pracujú ako ekologické farmy. Sú to skutočné farmy, ktoré vyrábajú a predávajú svoje produkty. Tieto farmy sú spojené v sieti Grüne Werkstätten (zelené workshopy), kde sa možno celoročne stretávať.
Vzdelávacie farmy
Chod vzdelávacích fariem je dobre organizovaný v sieti Bundesarbeitsgemeinschaft Lernort Bauernhof (Federálna sieť vzdelávacích fariem). Tieto farmy ponúkajú služby pre deti rôzneho veku. Ich hlavným zámerom je prepojiť deti s prírodou a poskytnúť im vedomosti a skúsenosti o tom, ako sa vyrábajú potraviny a produkty a ako funguje poľnohospodárstvo vo všeobecnosti. Veľa súkromných fariem ponúka rôzne služby pre rôzne skupiny klientov.
Prvý prieskum a analýza týchto fariem sa uskutočnil v rámci projektu SoFar. Vtedy neexistovala žiadna sieťová a politická podpora pre tieto iniciatívy zdola nahor. V rámci národného výskumného projektu podporovaného ministerstvom poľnohospodárstva boli analyzované prekážky a potenciály týchto rôznych fariem, ktoré sú zverejnené aj na www.soziale-landwirtschaft.de.
Stále je čo zlepšovať
Doteraz chýba efektívna komunikácia medzi orgánmi, ktoré sa zaoberajú financovaním a správou. Mnohé projekty sú pilotnými, ktoré vznikli z osobného zapojenia jednotlivcov (priekopníkov). Niektoré iniciatívy fungujú efektívne, iné sú navzájom izolované. Často jednotlivci zapojení do projektu necítia potrebu, aby bol projekt viditeľný pre spoločnosť. Mnohé sociálne podniky pracujú pod značným ekonomickým stresom. Niektorí financujú sociálnu službu prostredníctvom nízkych platov spolupracovníkov (sociálny damping) alebo prostredníctvom darov. Dopyt po bezpečnom financovaní tu stále je. Mnohé farmy musia odmietnuť žiadosti ľudí a inštitúcií o sociálne služby kvôli štrukturálnym, byrokratickým a finančným obmedzeniam (Kalisch, M. & Van Elsen, T. 2007).
Problémom je aj to, že neexistujú žiadne pevné údaje o počte sociálnych fariem v Nemecku, ktoré sa dajú odhadnúť na 300 až 500. Väčšinou sú klientmi fariem ľudia s mentálnym postihnutím. Napriek tomu existujú farmy, ktoré spolupracujú s inými cieľovými skupinami tak, ako je to v iných krajinách.
Zdá sa, že verejnosť najviac prijíma prevádzky zamerané na ľudí s hendikepom. V každom prípade sa v sociálnom poľnohospodárstve zvyšuje akceptácia aj iných cieľových skupín. V sociálnom poľnohospodárstve sú zapojené verejné, súkromné a cirkevné inštitúcie.
Veľkú úlohu zohrávajú združenia
Hlavné združenia sú: Deutscher Paritätischer Wohlfahrtsverband (Združenie spoločného blahobytu), Caritas (charitatívna organizácia katolíckej cirkvi), Diakonische Werke (charitatívne organizácie protestantskej cirkvi), Arbeiterwohlfahrt (organizácia sociálnych pracovníkov), Verband für anthroposophische Heilpädagogik, Sozialtherapie und soziale Arbeit e. V. (Združenie pre antroposofické liečebné vzdelávanie, sociálnu terapiu a sociálnu prácu), Camphill Deutschland.
Tematické siete slúžia na sprostredkovanie fariem / expertov / odborníkov podľa rôznych klientov (napríklad mládeže, závislých, nezamestnaných, seniorov), ktoré zatiaľ nemajú inú možnosť. Tematické siete, existujúce už niekoľko rokov sú:
- Grüne Werkstätten – samostatné Green Care workshopy pre osoby so zdravotným postihnutím
- Sinnstiftung – zmysluplnosť, projekt týkajúci sa detí s poruchou pozornosti alebo tzv. Aktívne farmy
- MeGa, Netzwerk Mensch und Garten – sieť pre terapeutické využitie záhradníctva
- Institut für soziales Lernen mit Tieren – Inštitút sociálneho vzdelávania so zvieratami
- Bundesarbeitsgemeinschaft Lernort Bauernhof e.V. – BAGLoB – sieť školských fariem a projektov environmentálneho vzdelávania vo vidieckych oblastiach.
Stanovisko k Európskemu manifestu o pridanej hodnote sociálneho poľnohospodárstva známe ako Witzenhausenské stanovisko o pridanej hodnote sociálneho poľnohospodárstva zostavili účastníci workshopu Pridaná hodnota v sociálnom poľnohospodárstve, ktorý sa uskutočnil 26. až 28. októbra 2007 v nemeckom Witzenhausene v rámci participatívneho procesu 1. nemeckej platformy projektu SoFar. Prvá strana manifestu opisuje príčiny spracovania tohto stanoviska. Začína s vysvetlením, čo znamená sociálne poľnohospodárstvo. Druhý odsek sa týka situácie na európskej úrovni. Tretí odsek sa snaží identifikovať problémy a výzvy sociálneho poľnohospodárstva v Nemecku (na národnej úrovni).
Ich právny rámec aj finančná podpora sa líšia podľa konkrétnej cieľovej skupiny projektu sociálneho poľnohospodárstva. Neexistuje žiadny štandardný predpis, pretože vzhľadom na rozmanitosť fariem je ho náročné vytvoriť (Van Elsen, T.. 2012).
Ostatné inštitúcie sú uvedené v databáze nemeckých sociálnych fariem. Deutsche Arbeitsgemeinschaft Soziale Landwirtschaft – DASoL (Nemecká asociácia sociálneho poľnohospodárstva) je napríklad pracovná skupina odborníkov bez pevnej organizačnej štruktúry. Podobne ako v prípade európskej skupiny Farming for Health sa má stať samosprávnym združením, v ktorom sú za určité procesy zodpovedné rôzne osoby. Jedným z jej hlavných výsledkov bolo vytvorenie a rozvoj tematických a regionálnych sietí. Posledné z nich boli vybudované v Severnom Bavorsku, Durínsku, Berlíne / Brandenbursku, Dolnom Sasku a Šlezvicku-Holštajnsku.
Jednotlivé požiadavky však boli zoradené podľa priorít a relevantnosti:
- Uznanie pridanej hodnoty sociálneho poľnohospodárstva pre spoločnosť
- Vytvorenie transparentnosti v právnom rámci
- Podpora komunikácie a výmeny skúseností
- Vytvorenie centrálnej siete a poradenskej služby s koordinačnými povinnosťami
- Podpora možností vzdelávania a odbornej prípravy, dohľadu a koučingu
- Podpora interdisciplinárneho výskumu v oblasti sociálneho poľnohospodárstva
- Podpora európskej spolupráce
Každý nadpis je následne vysvetlený. Záverečná kapitola (“výhľad”) sa snaží naznačiť perspektívy a šance na budúci vývoj.
Pri príprave informácií v texte sme čerpali aj z Bibliografie: PROFARM. (2017). Social Farming in Europe.