Konferencia AGASI: Zahraniční i domáci účastníci diskutovali o potrebe sociálneho poľnohospodárstva

Téme sociálneho poľnohospodárstva sa venovala medzinárodná konferencia „Agriculture as an Actor of Social Inclusion“ (AGASI), ktorá sa uskutočnila v hybridnej forme 14. až 15. októbra na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a online. Jej organizátormi boli občianske združenie Druživa a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, pričom záštitu nad ňou prevzal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Samuel Vlčan.

Kým prvý deň konferencie sa venoval príkladom a prístupom k sociálnemu poľnohospodárstvu v jednotlivých európskych krajinách, druhý deň bol zameraný na slovenské podmienky a inšpiráciu zo susedných krajín. Mnohí účastníci sa zhodli v tom, že v tejto oblasti na Slovensku ešte máme čo dobiehať, avšak záujem o túto tému určite existuje a ten sa pretaví do praxe, ak nájdeme vhodné nástroje na jej rozvoj.

Minister prisľúbil väčšiu podporu pre sociálne poľnohospodárstvo

Keď hovoríme o rozvoji malých rodinných a sociálnych fariem, hovoríme aj o efektívnom spôsobe, ako motivovať ľudí, aby zostali na vidieku, kým sa podieľajú na zvyšovaní poľnohospodárskej produkcie. Podporou sociálneho aspektu poľnohospodárstva môžeme dosiahnuť nielen lepší život ľudí v regiónoch a na vidieku, ale rozšíriť aj sociálne služby, rozvíjať rurálnu ekonomiku a celé poľnohospodárstvo,“ povedal v úvode konferencie minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Ministerstvo podľa neho túto oblasť reflektuje. Aj preto chce viac podporovať mladých a malých farmárov a podieľať sa na príprave investícií do startupov a malých fariem. Vyplýva to aj zo spoločnej európskej vízie, ktorú potvrdil aj Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Téme sa venuje aj únia

Jej snahou je od roku 2023 podporovať mladých farmárov a zatraktívniť farmárčenie v Európe za účelom podpory rozvoja vidieka a udržateľnosti, či potravinovej sebestačnosti. „Sociálne farmy pomáhajú vytvárať nové pracovné miesta a sú prospešné najmä v chudobnejších regiónoch spoločnosti. Poľnohospodárstvo neprináša len živobytie a pracovné príležitosti, ale slúži celej spoločnosti a komunite svojimi službami. Hrá tak dôležitú úlohu najmä vo vidieckých oblastiach, kde posledne badáme krízu v demografickej krivke, čo sa prejavuje aj vysťahovaním obyvateľstva z vidieka do urbánnych oblastí. Cieľom Európskej politiky je podporovať farmárov v ich činnosti a robiť poľnohospodárstvo udržateľnejším,“ povedal počas konferencie Ladislav Miko.  

Nová politická dohoda podľa jeho slov priniesla od júna 2021 prvýkrát férovejšiu spoločnú poľnohospodársku politiku. Jej cieľom je rešpektovanie sociálneho a pracovného práva, zvyšovanie sociálnej inklúzie a nediskriminácie. Členské štáty sa zaviazali, že 10% zo svojich rozpočtov vyčlenia na podporu malých fariem a rozvoj mladých farmárov, pričom od roku 2023 bude táto podpora dobrovoľná a od roku 2025 povinná pre každý členský štát.

Západné krajiny sú v sociálnom poľnohospodárstve popredu

Svojou prezentáciou na konferencii prispel aj vedec Thomas van Elsen z University of Kassel a člen PETRARCA – European Academy of the Culture of Landscape. Týkal sa najmä témy sociálnej a ekologickej inklúzie, kde sa venoval najmä pridaným hodnotám sociálneho poľnohospodárstva pre ľudí, farmy, zvieratá, prírodu a spoločnosť. „Podieľal som sa na mnohých projektoch sociálneho poľnohospodárstva, kde som na vlastnej koži zažil jeho prínos vo vidieckych oblastiach pre ľudí so špecifickými potrebami,“ povedal. Premena fariem na sociálne farmy podľa neho môže prispievať k sociálnej a ekologickej inklúzii, pričom má ďalekosiahly dopad na komunitu i krajinu samotnú. 

Obetiam zemetrasenia pomohli malé farmy

To, aký dopad majú farmy na zdravie ľudí, skúmali aj v Japonsku. Naoki Kondo z Kyoto University sa už dlhé roky venuje výskumom v oblasti sociálnej epidemiológie. Keď v roku 2011 zasiahlo východ Japonska veľké zemetrasenie a následne cunami, mnohí ľudia boli nútení opustiť svoje domovy a pôdu a boli presídlení do dočasného náhradného bývania. „Situácia pre mnohých z nich nebola vôbec jednoduchá. V dôsledku cunami stratili svoje domovy a v dočasnom bývaní nemali možnosť na sebarealizáciu. Jeden z lekárov z neďalekej nemocnice však prišiel s myšlienkou. Začal sa ich pýtať, čo im chýba a mnohí z nich povedali, že farmárčenie. Tak vznikol program Farmy Hamarassen (Spojme sa), vďaka ktorej vznikli malé farmy pri siedmych domových komplexoch,“ opísal Naoki Kondo.

Vedci skúmali, aké dopady prinieslo obhospodarovanie pôdy ľuďom, ktorí utrpeli v zemetrasení. Svoje políčka si zakladali dobrovoľne, pestovali na nich zeleninu a začali sa spoločne stretávať, čím vytvorili komunitu. Farmy Hamarassen prispeli k tomu, aby sa obete zemetrasenia mohli sociálne začleniť, zlepšil sa ich psychický stav aj vďaka vzájomným interakciám a fyzickej práci.  „V našich výskumoch sa ukázalo, že zdravie ovplyvňujú rôzne úrovne sociálneho kontextu. Ak žijete v komunite, kde je bohatý sociálny kapitál, ľudia si v nej viac dôverujú a sú viac  akční. Výhodou v Japonsku je, že štát podporuje komunity a najmä seniorov, aby sa mali v spoločnosti lepšie,“ dodal Naoki Kondo.

Holandsko veľmi rýchlo pochopilo prínos fariem pre ľudí

O prínose „care farms“, a teda fariem zameraných na starostlivosť ľudí s rôznymi prekážkami v spoločnosti hovorila počas konferencie Marjolein Elings z University of Wageningen v Holandsku. Kým v roku 1999 bolo v Holandsku 75 takto zameraných fariem a vznikali najmä za účelom poskytnutia služieb mladým s prekážkami v učení, dnes ich je v krajine 1250 a poskytujú svoje služby viac ako 30-tisíc klientom. „Sú zamerané na rôzne cieľové skupiny – ľudí so závislosťami, s mentálnymi či inými zdravotnými problémami alebo na seniorov. Mnohé z nich napríklad vznikli aj vďaka tomu, že manželka farmára pôsobila v oblasti zdravotníckej starostlivosti a niektorým ľuďom sa nedostávalo podpory kvôli byrokracii,“ vysvetlila Marjolein Elings niektoré dôvody vzniku takýchto fariem. Často za nimi nebol ani tak finančný, než skôr sociálny motív.

V Holandsku vzniku týchto fariem pomohlo najmä to, že v 90. rokoch minulého storočia sa ministerstvo pôdohospodárstva prepojilo s ministerstvom zdravotníctva a začali viac spolupracovať. Zdravotná a terapeutická starostlivosť sa v krajine stala prioritou. „Care farms“ dokonca dostali národnú podporu v roku 1999, čím sa vytvoril aj systém overovania kvality fariem. V roku 2003 holandská vláda prišla s finančnou podporou pre ľudí, ktorým prospieva využívanie podpory takýchto fariem a sami si zo sietí fariem mohli vybrať. Od roku 2010 pôsobí v Holandsku národná federácia takýchto farmárov a zakaždým vznikajú nové iniciatívy a spolupráce v oblasti terapeutického prístupu.

Preukázalo sa, že ľudia, ktorí ich navštevujú, získavajú viac sociálnych kontaktov a interakcií, začleňujú sa do spoločnosti, učia sa novým kompetenciám a byť zodpovední. Dokonca aj u ľudí s demenciou sa prejavila vďaka pôsobeniu na farmách väčšia fyzická aktivita, eliminoval sa u nich stres a sú v lepšej nálade,“ dodala Marjolein Elings.

Taliansko má v sociálnom poľnohospodárstve dlhodobú tradíciu

Francesco Paolo Di Iacovo pôsobí ako profesor na Pisa University v Taliansku a jeho výskum sa už roky venuje sociálnemu poľnohospodárstvu, sociálnym inováciám, udržateľnosti a politikám v oblasti rozvoja vidieka. „Dnes by sme mohli povedať, že vidiecke oblasti zmenili svoju úlohu aj pod vplyvom rôznych výziev, ktorým čelia. Multifunkčné farmy otvárajú nové možnosti pre inovatívne sociálne služby, ktoré môžu priniesť viac prosperity miestnemu obyvateľstvu a lepšie služby komunite,“ povedal počas konferencie. Sociálne poľnohospodárstvo v Taliansku má svoju dlhodobú tradíciu a je podporované aj miestnou vládou, pre ktorú je kľúčovou témou aj potravinová sebestačnosť a udržateľnosť v poľnohospodárstve.  

Máme sa čo učiť aj od Nórov

Rhys Evans sa už dlhodobo venuje tvorbe krajiny a zveľaďovaniu vidieka, v súčasnosti pôsobí na University College for Green Development Bryne v Nórsku, kde mladým ľuďom pomáha so zakladaním malých rodinných fariem. „Nórsko má rôznorodé prírodné podmienky a špecifiká. Aj preto sa sociálne poľnohospodárstvo a prístup k nemu v jednotlivých nórskych regiónoch líši. Navyše každá komunita má iné potreby, čo sa snažia miestne úrady i ľudia pôsobiaci na sociálnych farmách zohľadňovať,“ povedal Rhys Evans počas konferencie. 

Národná politika sociálneho poľnohospodárstva je v Nórsku obsiahnutá v zákone zameranom na poskytovanie služieb prostredníctvom organizácie Inn på tunet, ktorá má svoje jednotlivé pobočky v regiónoch. Exekutívu vykonáva nórska nadácia pre potraviny a poľnohospodárstvo Matmerk, ktorá dokonca priniesla definíciu sociálneho poľnohospodárstva.

Čo sa týka sociálnych fariem v Nórsku, sú zamerané najmä na sociálne a zdravotne znevýhodnených, deti s poruchami učenia a v posledných rokoch upriamujú stále väčšiu pozornosť aj na starostlivosť o klientov s demenciou (v niektorých prípadoch aj pomocou asistovaných terapií so zvieratami). Práve v poslednej oblasti prebiehajú aj výskumy, keďže počet ľudí s demenciou v krajine kvôli starnúcej demografickej krivke stúpa.

Ako sú na tom krajiny V4?

Na konferencii AGASI mali svoje zastúpenie aj spíkri z krajín V4. Medzi nimi aj Wioletta Knapik, profesorka na University of Agriculture v Krakowe, ktorá sa venuje dlhodobo výskumu v oblasti vidieckych komunít a sociálneho kapitálu, podnikania so zameraním na inovácie na vidieku. Takisto ju zaujíma aj téma „care farming“, tzv. farmárčenia s terapeutickými prvkami, ktoré je súčasťou sociálneho poľnohospodárstva rozvinutého najmä v západnej Európe. „Vnímam ho ako potrebnú súčasť pre komunity, ktoré potrebujú sociálne a zdravotnícke služby schopné pokryť potreby predovšetkým starších ľudí,“ povedala.

Podľa Jana Moudrého z Juhočeskej Univerzity v Českých Budejoviciach je sociálne poľnohospodárstvo v Českej republike na vzostupe. „Podobne je to aj v okolitých krajinách, ktoré sa inšpirovali tými, kde je sociálne poľnohospodárstvo etablované a podporované aj centrálnymi vládami. V Česku už máme dostatočne veľa príkladov, ktoré dokazujú, že zakladanie sociálnych fariem má svoj prínos pre komunity i rozvoj regiónov,“ povedal vo svojom príspevku.

Svoje zastúpenie na konferencii AGASI malo aj Maďarsko. „Sociálne poľnohospodárstvo dnes ovplyvňuje nielen poľnohospodárske aktivity, ale aj ďalšie kľúčové aspekty spoločnosti ako sú sociálne služby, zamestnanosť, zdravotnícke služby a prispieva tiež k udržateľnosti a inklúzii marginalizovaných skupín,“ skonštatovala Apolka Ujj z University of Agriculture and Life Sciences Institute v Maďarsku. „Čoraz viac by sme mali skúmať aj potenciál sociálneho poľnohospodárstva a takto zameraných fariem v rámci agroekológie, keďže prepája produkciu udržateľného poľnohospodárstva s jeho sociálnou funkciou,“ dodala. 

Na Slovensku chýba definícia sociálneho poľnohospodárstva

Sociálne poľnohospodárstvo má veľký vplyv na rozvoj vidieka ako takého. Myšlienka sociálneho poľnohospodárstva a ekologickej starostlivosti nie je len príležitosťou na rozvoj špecializovaných fariem, v rámci ktorých môžu byť integrovaní ľudia s rôznymi špeciálnymi potrebami, vylúčení zo spoločnosti alebo zdravotne znevýhodnení. V skutočnosti prinášajú aj iné benefity v podobe vzdelávania a rozvoja ľudí či v multifunkčnosti,“ povedal počas druhého dňa konferencie Milan Kyseľ, štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Podľa neho môže byť sociálne poľnohospodárstvo viac ako len nástroj na dosiahnutie terapeutických cieľov. Umožňuje aj zamestnávanie ľudí s prekážkami, ich integráciu, získavanie nových skúseností a ich opätovné prepojenie so starostlivosťou o vidiecku krajinu.

Rezorty by sa mali čoraz viac prepájať

„Ministerstvo ponúka rôzne možnosti, ako by sa dalo sociálnym farmárom reálne pomôcť. Jedna z možností je zahájenie spolupráce so slovenským pozemkovým fondom, ktorý by im mohol za určitých podmienok poskytnúť štátnu pôdu za účelom sociálneho poľnohospodárstva,“ poznamenal Milan Kyseľ. Ďalšou možnosťou je priama podpora sociálneho poľnohospodárstva aj cez program rozvoja vidieka.

„Postupne u nás vznikajú podniky zamerané na sociálne poľnohospodárstvo, no sú skôr zamerané na sociálny aspekt zamestnávania. Okrem poľnohospodárskej činnosti sa registrujú ako integračné sociálne podniky za účelom zamestnávania zraniteľných a znevýhodnených ľudí,“ vysvetlila počas konferencie Martina Všelková z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodín SR. Priznala, že pri podpore takýchto podnikov alebo sociálnych fariem vyvstávajú isté otázky, keďže zákon nedefinuje   špecificky sociálne podniky zamerané na poľnohospodárstvo a tým nie je daná ani priama pomoc pre takéto podniky.

„V praxi vidíme, že tieto podniky vytvárajú hodnoty v riešení spoločenských problémov a nielen zamestnávania. Je tu cesta ich podporiť cez sociálnu ekonomiku, avšak farmári a podnikatelia sa často boria aj s inými problémami, ktoré ministerstvo práce nedokáže vždy finančne zastrešiť,“ skonštatovala Martina Všelková. Priama podpora sociálnych fariem by bola pre ministerstvo problém, ale ak sociálny podnik nie je priamo zameraný na poľnohospodársku činnosť a je to iba pridružená činnosť a istá forma pracovnej terapie, je tam priestor na komunikáciu s odborom sociálnych služieb a možný prienik aj cez zákon o sociálnych službách.

Ukazuje sa tak, aká je dôležitá komunikácia naprieč ministerstvami i definícia sociálneho poľnohospodárstva v našich podmienkach. Dodnes nám totiž na Slovensku chýba.

Čo by sme mali robiť na Slovensku inak?

Podľa Milana Kyseľa je dôležitá zmena pohľadu na poľnohospodárstvo a farmy nielen ako na producentov potravín. „Mali by sme sa začať pozerať na poľnohospodárstvo ako na multifunkčný prvok v regionálnom rozvoji. Komunikácia smerom k verejnosti by mala zaradiť výrobky sociálnych poľnohospodárov pod spoločnú certifikovanú značku ako produkty s pridanou hodnotou. Takisto je potrebný vznik zastrešujúcej organizácie, ktorá by etablovala sociálnych poľnohospodárov ako garantov kvality a partnerov pri rokovaniach s verejnou správou a tvorcami politík, vzájomného sieťovania, informovania, poradenstva a vzdelávania. Navyše by takáto organizácia mohla dostať priamu podporu na svoju činnosť z rozpočtovej kapitoly ministerstva,“ dodal štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

O tom, ako možno nazerať na sociálne poľnohospodárstvo v regióne Slovenska a čím sa môžeme inšpirovať aj od susedov pokračovala diskusia aj počas druhého dňa konferencie. Panelisti v rámci nich priniesli niekoľko úspešných príkladov a iniciatív.

Sociálne farmy na Slovensku síce dnes v pravom zmysle slova neexistujú, no máme prvé lastovičky, ktoré sa snažia zmeniť pohľad na sociálne poľnohospodárstvo. Jedným z príkladov spojenia duálneho vzdelávania a sociálnej ekonomiky so zameraním na poľnohospodárstvo je Agrodrevinový ekosystém BBSK v obci Rovňany v okrese Poltár, ktorý patrí k najmenej rozvinutým okresom. Ide inovatívny model sociálneho podnikania v pôdohospodárstve, do ktorého je zapojená aj Stredná škola v Poltári.

„Jednak dávame prácu ľuďom s prekážkami a jednak dávame priestor absolventom, aby nemuseli chodiť niekam za prácou, ale zostali v regióne, kde im prácu dáme. Naším cieľom je, aby sa neznižovala demografická krivka v rozvinutých okresoch, pretože mladí ľudia utekajú preč, nemajú prácu a chceme tu zanechať pôdu aj ďalším generáciám, ktorú budú môcť do budúcna obhospodarovať,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Milan Vaňo.

Aj podľa neho nám chýba jednotná definícia sociálneho poľnohospodárstva, ktorá by legislatívne veľa zmenila. „Vieme, čo je sociálny podnik a sociálna ekonomika, máme to deklarované v zákone a isté schvaľovacie procesy, ale v prípade sociálneho poľnohospodárstva to tak nie je. Je tu potrebná konkrétna definícia a jeho zákonné ukotvenie a podpora,“ skonštatoval Milan Vaňo.

Konferencia bola finančne podporená z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021, Kooperatívnym výskumným programom OECD: Udržateľné poľnohospodárske a potravinárske systémy (CRP) a Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Slovenskej akadémie vied – VEGA. Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa ako partner konferencie zúčastnila v rámci národného projektu „Inštitút sociálnej ekonomiky“. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

%d blogerom sa páči toto: