Sociálne poľnohospodárstvo v zahraničí – 3. časť

Rozdiel medzi Európou a USA

Rozvoj sociálneho poľnohospodárstva a príbuzných aktivít je v USA úplne odlišný od vývoja v Európe. V mnohých európskych krajinách sa čoraz väčší počet komerčných rodinných podnikov transformuje do sociálneho režimu. V USA to tak nie je. Tu sociálne poľnohospodárske programy začali neziskové organizácie. Môže to byť spôsobené odlišným zameraním amerických komerčných fariem. V USA je priemerná veľkosť farmy 200 hektárov, v porovnaní s 19 hektármi v Európskej únii. Mnohé farmy v USA sú zamerané na technológie zvýšujúce produktivitu a ziskovosť. Veľa amerických fariem sa aktivitami zaoberajú rizikovými deťmi. V USA sa zrodilo mnoho iniciatív a organizácií v oblasti záhradnej terapie a liečby súvisiacej s rastlinami a so zvieratami. Známe organizácie sú Americká asociácia pre záhradnú terapiu a Delta Society.

Ťažkosti s analýzou odvetvia sociálne poľnohospodárstvo

Definícia sociálneho poľnohospodárstva ešte nie je dohodnutá v celej Európe. Stále existujú rôzne spôsoby identifikácie (farming for health, green care, social farming) ako spôsob využitia poľnohospodárstva na sociálne účely. Nadmerná náročnosť o hlboký pohľad na toto odvetvie spočíva v tom, ako presne definovať, čo predstavuje sociálne poľnohospodárstvo. Nedostatok medzinárodne uznávanej systematickej klasifikácie spôsobuje, že je mimoriadne ťažké porovnať počet “sociálnych fariem”, ktoré v súčasnosti fungujú v celej Európe. Štúdia zameraná na sociálne poľnohospodárstvo vo Veľkej Británii, ktorú uskutočnila Univerzita v Essexe v roku 2007, zahŕňala mestské farmy, charitatívne podniky a terapeutické spoločenstvá, ktoré sú v niektorých prípadoch v rozpore s definíciou sociálneho poľnohospodárstva ako “používanie komerčných fariem a poľnohospodárskej krajiny ako základ pre podporu duševného a telesného zdravia prostredníctvom bežnej poľnohospodárskej činnosti”. Flámske podporné stredisko toto rozlišovanie robí jasnejšie, rovnako ako Holandské podporné centrum (ktorého štatistiky boli prevzaté z Národného poľnohospodárskeho sčítania), pri analýze počtu existujúcich fariem, ale Nórsko a Taliansko bez ústrednej organizácie nemajú stanovené parametre na zaznamenávanie týchto údajov. V Holandsku sa zvyšuje počet inštitúcií sociálnej starostlivosti, ktoré začínajú otvárať vlastné “sociálne farmy”. Holandské podporné stredisko ich však nepovažuje za skutočné sociálne farmy, ak sa niektoré poľnohospodárske činnosti len pridávajú do inštitucionálneho prostredia. V súčasnosti prebieha diskusia, ako to je v mnohých častiach Európy, aby sa vytvorila definícia hraníc (nemocničné a detské farmy tam nie sú zahrnuté). Je ešte potrebné rozhodnúť, či poľnohospodárske zariadenie, ktoré poskytuje niektoré vzdelávacie príležitosti alebo jednorazové návštevy, budú považované za sociálnu farmu, alebo bude mať prednosť vyhlásenie riaditeľa Podporného centra, že je potrebné, aby sa opatrovateľská farma považovala za podnik, v ktorom skutočná poľnohospodárska farma a farmár poskytujú poľnohospodársku činnosť v reálnom živote počas celého ročného obdobia.

Čo patrí pod sociálne poľnohospodárstvo v rôznych krajinách?

Jednotná definícia pojmu sociálne poľnohospodárstvo neexistuje, pretože je živé a premenlivé a líši sa v dôsledku vnútroštátnych okolností. Niekedy je viac zdôraznený terapeutický prínos alebo spojenie so “skutočným” poľnohospodárstvom. Niektoré krajiny v severnej Európe dávajú prednosť pojmu green care, aby ho lepšie opísali. Dokonca aj medzi nimi existuje určitý nesúhlas, či vzdelávanie je súčasťou green care. Jednou z týchto krajín je Holandsko.  Green care je tu vnímané ako zastrešujúci termín pre široké spektrum intervencií podporujúcich zdravie, ktoré pri ich liečbe využívajú ako živé tak aj neživé prvky prírody. Konečným cieľom je udržiavať alebo podporovať sociálnu, fyzickú, duševnú a dokonca aj vzdelanostnú pohodu človeka (Haubenhofer et al., 2010). Multifunkčná definícia sociálneho poľnohospodárstva je podobná v Taliansku, kde sa považuje za činnosť, ktorá využíva poľnohospodárske a zootechnické zdroje, účasť malých skupín, ktoré pôsobia v poľnohospodárskom procese, s cieľom podporiť liečebné účinky rehabilitácie, sociálnej a pracovnej integrácie, služby užitočné v každodennom živote a vzdelávaní. Oblasti práce v sociálnom poľnohospodárstve sú početné a týkajú sa najmä:

1. Rehabilitačná starostlivosť: Pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím (fyzickým, psychickým / duševným, sociálnym) zameraná ako sociálno-terapeutická.
2. Školenie a pracovná integrácia: skúsenosti zamerané na zamestnanosť pre osoby s nízkymi vyjednávacími schopnosťami alebo s malým postihnutím.
3. Rekreácia a kvalita života: skúsenosti zamerané na širokú škálu ľudí s (viac či menej) špeciálnymi potrebami, zamerané na sociálno-rekreačné (sociálnu agroturistiku, farmársku didaktiku).
4. Vzdelávanie: pre subjekty, ktoré sú veľmi rôzne a ktoré majú prospech z učenia sa z prírody a produktívnych agro-zootechnických procesov (maloletí, vyhorení, smrteľne chorí).
5. Služby pre každodenný život: poľnohospodárske škôlky, denné podporné služby pre starších ľudí, reorganizácia sietí starostlivosti a podpory starších ľudí.

Koncept sociálneho poľnohospodárstva sa vyznačuje týmito prvkami:

1. Schopnosť spájať aktivity výrobných a agro-zootechnických procesov a poskytovanie sociálnych služieb pre ľudí a komunity.
2. Neformálnosť a zároveň zodpovednosť a vzájomnosť zo strany zúčastnených subjektov, najmä poľnohospodárskych spoločností, aspekty, ktoré sa dostávajú užívateľom i službám, charakterizované nízkou mierou medikalizácie.
3. Flexibilita a prispôsobivosť štruktúry sociálneho poľnohospodárstva pre širokú škálu potrieb.
4. Možnosť zo strany poľnohospodárskych podnikov zúčastňovať sa na tvorbe kolektívneho a komunitného blahobytu.
5. Rozširovanie postojov spoločností viac zameraných na  miestne potreby, z pohľadu sociálnej podnikateľskej zodpovednosti.
6. Jednota, ktorá môže vzniknúť medzi zodpovednosťou výrobcov a spotrebiteľov v oblasti priamych vzťahov, vyznačujúcimi sa zreteľným správaním hlbokých etických hodnôt.
7. Možnosť, v sociálno-terapeutických kurzoch a odbornej príprave / pracovnej integrácii, podporiť prechod a kontinuitu účasti na ekonomických procesoch.
8. Možnosť preorientovania účinnej stratégie, kde každý zúčastnený subjekt môže nájsť svoju vlastnú priamu výhodu, či je hmotná alebo nehmotná.
9. Príležitosť ponúknuť a obnoviť dobré fungovanie v miestnych komunitách a integrovať koncepty vzájomnosti a profesionality do sietí služieb

Ako hovoria Taliani, existujú niektoré nepostrádateľné charakteristiky, ktoré by mali byť zaistené pri realizácii sociálneho poľnohospodárstva, a to najmä:

1. Potreba úzkej integrácie medzi sieťami služieb a sociálnou ochranou, ako aj profesionalizácia zo strany prevádzkovateľov a celosvetovú záruku neformálnych sietí zapojených do sociálneho poľnohospodárstva.
2. Nutnosť zapojiť ľudí do centra diania sociálneho poľnohospodárstva.

Služby, ktoré plánovači sociálneho poľnohospodárstva môžu zabezpečiť a ponúknuť rôznorodú podporu organizácii siete územnej sociálnej ochrany. Najmä:

1. V prímestskom prostredí poľnohospodárske zdroje dovoľujú diverzifikáciu siete ponúk služieb obracajúcich sa smerom prevažne k mestskej spoločenskej triede. Projekt sociálneho poľnohospodárstva je okrem toho schopný nadviazať nové kontakty medzi mestským a vidieckym svetom a uprednostňovať rast nových vzťahov a vedomostí medzi obyvateľmi mesta a poľnohospodárskymi organizáciami. Výsledok by mohol priniesť definíciu nového významu potravín, otvoriť nové príležitosti pre výrobcov i spotrebiteľov s pozitívnymi dôsledkami z hľadiska sociálnej / pracovnej integrácie.
2. V oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere vidiecke, sa okrem vyššie uvedenej misie pridáva aj možnosť rozšírenia siete sociálnej ochrany, ktorá je vzhľadom na nedostatok zdrojov a primeraný hospodársky rozsah v ohrození. Súčasne prax sociálneho poľnohospodárstva umožňuje aktiváciu nových sociálnych vzťahov a nových procesov podnikania, zvyšovanie sociálneho kapitálu vo vidieckych oblastiach, reorganizáciu životného štýlu a veľkú príležitosť pre rozvoj vidieckeho cestovného ruchu (Di Iacovo 2009).

V Nemecku je sociálne poľnohospodárstvo opísané v tzv. Witzenhäuserskom stanovisku (2007). Prijíma multifunkčný pohľad na poľnohospodárstvo: hlavnými produktmi, okrem predajných produktov, sú zdravie a zamestnanosť, vzdelávanie alebo terapia. Poľnohospodárstvo ponúka príležitosti ľuďom zúčastňovať sa na rôznorodých rytmoch dňa a roka, či už v pestovaní potravín alebo pri práci s domácimi zvieratami. Sociálne poľnohospodárstvo zahŕňa poľnohospodárske podniky a predajné záhrady, ktoré integrujú ľudí s telesným, duševným alebo emočným postihnutím; poľnohospodárske podniky, ktoré ponúkajú otvorené miesta pre sociálne znevýhodnené osoby, pre mladých páchateľov alebo osoby s ťažkosťami v učení, osoby s drogovou závislosťou, dlhodobo nezamestnaní a aktívni starší občania; školské a materské farmy a mnoho ďalších. Prevencia chorôb, začlenenie a lepšia kvalita života sú znakmi sociálneho poľnohospodárstva. V sociálnom poľnohospodárstve sa tradičné odvetvia poľnohospodárstva ako rastlinná a živočíšna výroba rozširujú o pedagogicky a terapeuticky efektívnu oblasť činnosti. Preto je interdisciplinárne: stretáva sa tu nielen vzdelávanie (napr. environmentálna výchova) a sociálna práca (napr. zamestnanie a rehabilitácia), ale aj medicína, zdravie a liečba. Okrem toho sociálne poľnohospodárstvo pokrýva súvisice činnosti ako záhradníctvo, terénne úpravy alebo pestovanie ovocných stromov. Spolupráca a využitie synergií týchto disciplín je výzvou pre obe strany (štruktúra organizácie a komunikácie, rozdelenie kompetencií a úloh) a aj na úrovni správy a politiky (poskytovanie dotácií, interpretácia právnych noriem) (Kalisch & van Elsen 2009).

Odlišné je to vo Fínsku, kde sa používa aj pojem “green care” a zahŕňa aj vzdelávacie projekty. V súčasnosti sa chápe ako koncepcia širokého zastrešenia pre služby sociálnej starostlivosti využívajúce prírodu (zvieratá, rastliny, krajinu a farmu) a komunitné metódy podporujúce rôzne cieľové skupiny medzi sociálnymi a zdravotníckymi službami, ako aj v oblasti vzdelávania. Medzi cieľové skupiny patria rôzne vekové skupiny, ako aj skupiny s rôznymi nevýhodami: duševné alebo fyzické zdravotné problémy, poruchy, sociálne problémy atď. Služby green care sa zameriavajú na sociálne začlenenie a integráciu, odbornú prípravu, rehabilitáciu, starostlivosť a vzdelávanie. Vo Fínsku je výraz “green care” viac známy a lepšie akceptovaný ako sociálne poľnohospodárstvo. Druhý pojem sa príliš blíži významu socialistického poľnohospodárstva, čo robí termín ťažko pochopiteľný a prijateľný pre mnohých Fínov.

V Portugalsku sa sociálne poľnohospodárstvo považuje za multifunkčnú víziu poľnohospodárstva, ktoré by okrem plodín malo zabezpečovať zdravie, zamestnanosť, vzdelávanie a terapiu. Svoj pôvod má vo vzájomnej pomoci, ktorá bola bežne vykonávaná vo vidieckom svete pred modernizáciou poľnohospodárstva a systému sociálneho zabezpečenia. Pojem green care sa používa podobným spôsobom a definuje sa ako využívanie poľnohospodárskej a lesnej pôdy s cieľom podporiť fyzickú a psychickú pohodu ľudí. Zvieratá, rastliny, záhrady a krajina sa využívajú na rekreačné a pracovné aktivity s ľuďmi so zdravotným postihnutím, drogovo závislými, deťmi, staršími ľuďmi, bezdomovcami s pedagogickými a / alebo terapeutickými cieľmi. Mestské poľnohospodárstvo je vnímané ako súčasť sociálneho poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti prichádza do módy. Obce a verejné podniky podporujú investície do vytvárania záhradných plôch na opustených zelených plochách a prenajímajú ich rodinám a jednotlivcom. Obce sa usilujú o zapojenie rôznych cieľových skupín, konkrétne detí a starších ľudí, do aktivít, ako je napr. kompostovanie. Aj keď je na vnútroštátnej úrovni prítomné prostredníctvom rôznych inštitúcií alebo verejných služieb, verejnosť vo všeobecnosti, ale aj jeho vlastní aktéri nepoznajú koncepciu sociálneho poľnohospodárstva. Podľa názoru spoločnosti Moreira & Miguens (2011) “Sociálne poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v oblasti rozvoja vidieka a inovácií s rôznymi výhodami v sociálnych, hospodárskych a environmentálnych otázkach vidieckych oblastí. Implementácia sociálneho poľnohospodárstva však potrebuje koordináciu medzi ministerstvami poľnohospodárstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a spravodlivosti. Potrebuje aj právny rámec, ktorý uľahčuje interakciu s rôznymi zúčastnenými sektormi, odbornou prípravou, inováciami a rozvojom (napr. MAIE, DIANA a SOLIBAM). Vnímanie sociálneho poľnohospodárstva spotrebiteľmi vedie k potrebe adekvátnych stratégií spájajúcich produkciu sociálneho poľnohospodárstva s efektívnymi marketingovými kanálmi “(Moreira & Miguéns 2011).