Na mieste, kde vedia robiť zázraky

Pred nedávnom sa internetom ako lavína prevalila správa, ktorá zdvihla zo stoličky nejedného čitateľa a vyvolala pobúrené reakcie mnohých ľudí o tom, ako po dlhodobom šikanovaní zo strany úradníkov hrozí zánik tradičného salaša, ktorého poslaním bola navyše aj sociálna pomoc. (Viac tu:  www.kosturiak.com/2019/07/21/bez-srdca)  O práci Občianskeho združenia Dobrý pastier som počul už skôr, ale o ich činnosti mi hlavne porozprával farmár, kolega, priateľ žijúci neďaleko, ktorý im pravidelne pomáha. Ich činnosť je typický príklad kvalitnej realizácie sociálneho poľnohospodárstva a táto udalosť bola pre mňa ako vedúceho Pracovnej skupiny pre sociálne poľnohospodárstvo na Slovensku dostatočným impulzom, aby som ich už konečne navštívil a zároveň skúsil aj pomôcť.

Občianske združenie Dobrý pastier, sídli v obci Kláštor pod Znievom, kde v priestoroch premonštrátskeho kláštora Panny Márie zriadili dnes jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov či ľudí s inak pohnutým osudom, ktorým sa inde nedostavila pomoc. Štatutárom aj duchovným otcom je tu farár Vladimír Maslák. To, čo za niekoľko rokov otec Maslák vybudoval a za akých podmienok, stojí za zamyslenie a je príkladom toho, že odhodlanie, práca srdcom a presvedčenie v správnosť svojej cesty stačia na to, aby sa podarili veľké veci, aj keď podmienky pre to nie sú úplne ideálne.  Okrem zmieneného útulku pre mužov dnes združenie prevádzkuje v obci Kláštor pod Znievom Domov na pol ceste, ktorý je akýmsi medzičlánkom návratu do bežného života alebo do neho priamo nastupujú chlapci prepustení s detských domovov, ktorí potrebujú pomoc. V tejto obci sa ešte v ďalšom zariadení starajú o seniorov a tiež prevádzkujú zariadenie opatrovateľskej služby. V neďalekej obci Vrícko poskytujú v útulku pomoc ženám v núdzi. Mnohé z týchto zariadení si budovali svojpomocne a aj keď nemali stále dostatok financií či technického vybavenia, stále si poradili a dielo dokončili. Okrem toho majú vlastnú pekáreň, niekoľko dielní, dve mliekarenské prevádzky, chovajú ovce, kravy, kone, kozy, prasatá a hydinu. S obcou majú výborné vzťahy, chlapi z útulku pokosia záhrady starším ľuďom, ktorí to už nezvládnu, čistia obec alebo pomôžu pri náhlych havarijných udalostiach či kultúrnych podujatiach. Na to, aby uživili tak veľké množstvo klientov im vo veľkej miere pomáha aj potravinová banka, ktorú si založili. S potravinami z nej sa mnohokrát delia aj s inými ľuďmi v núdzi, ako napr. s detskými domovmi a rodinami v zlej sociálnej situácii.

Strávil som tu tri príjemné dni, kedy som mal možnosť vidieť denný režim v útulku, s chlapmi povečerať aj sa porozprávať. Osudy chlapov, ktorých tu stretnete sú rôzne a mnohé z nich tisnú človeku slzy do očí. Mladý muž na vozíčku bez oboch nôh, ktorý sa stratil v závislosti narkotík a v jeho opojení mu vlak odrezal obe nohy, tu znovu objavil chuť žiť a realizovať sa. Niektorí vykonali zločin len preto, aby ich zavreli do väzenia, kde mali istotu tepla a stravy. Iný mladý muž, ktorého otec mlátil tak, že nakoniec skončil na mesiac v kóme. Veru nie je ľahké počúvať o osudoch týchto chlapov. Nájdete tu bývalých profesorov, právnikov či architektov, nikdy neviete, ako sa s vami osud zahrá. Niektorí prichádzajú priamo z psychiatrickej alebo protialkoholickej liečby. Chlapi sa rozhovoria o svojich rodinách, deťoch či bývalých láskach, ale z nejedných úst zaznie aj to, že keby z tadiaľto odišli, vrátili by sa určite do starých koľají, začali by zase piť a vpadli by do zlej partie. Preto sú tu spokojní, nikto ich neodsudzuje a cítia sa rovnoprávni ako ktorýkoľvek iný človek.

Rozhovor s pánom farárom bol veľmi príjemný a pôsobil vyrovnane s neustálim úsmevom na tvári aj napriek tomu, že sa u nich vyskytli na začiatku spomenuté problémy. K ním sa ešte neskôr vrátim. Bol som zvedavý na to, ako to u nich funguje, ako mierou im pomáha štát a o aký podiel sa musia postarať sami, aby napĺňali svoje poslanie. „Prichýlime každého. Stáva sa nám aj to, že sa pred budovou v noci objaví človek a čaká tam dovtedy, kým pre neho neprídeme. Mnohokrát prichádzajú ľudia bez osobných dokladov, bez akéhokoľvek príjmu, ako keby ani neexistovali. Polícia tiež občas dovezie niekoho o kom nič nevedia zistiť a nevedia čo s ním ďalej.“ Pokiaľ sa pozrieme na prijímanie klientov do podobných štátnych zariadení, tak tam je proces prijímania klientov zložitejší a človeka bez osobných dokladov, dokázania bezinfekčnosti či aspoň minimálneho príjmu tam prijať nemôžu. Pomoc štátu na prevádzku útulku Dobrý pastier spočíva v sume 2 000€ ročne na jedného klienta, ale sumu dostanú len na 45 klientov. Pritom momentálne je v zariadení klientov 245 a v zime toto číslo enormne narastá. Stalo sa, že v zime boli posteľami obsadené už aj pivničné priestory. Peniaze z tohto príspevku môžu použiť len na úhradu energií alebo platy zamestnancov. Časť príjmu získajú ešte z príspevkov na bývanie klientov, ktorí naň majú nárok alebo zamestnaných. Všetko ostatné si musia zabezpečiť sami. Práve tento fakt by som prirovnal k zázraku. Zariadenie, ktoré dostane ročnú finančnú pomoc 90 000€ a nech je to po 60€ z príspevku na bývanie od 200 klientov mesačne, čiže ročne 144 000€, spolu 234 000€, musí zabezpečiť základné životné potreby 245 ľuďom. Vychádza to na 955€ ročne na osobu. Pritom tu okrem plnohodnotných základných životných potrieb dostáva klient kvalitnú sociálnu službu. Pokiaľ sa pozrieme na prevádzku štátneho zariadenia a súm, ktoré sú potrebné na jedného klienta, tak jeden deň na protialkoholickom liečení stojí minimálne 35€, čo je ročne zhruba 13 000€ alebo denné náklady porovnateľného útulku v Bratislave na jednu osobu sú približne 15€, ročne teda 5 475€. Veľmi hrubým odhadom teda môžeme porovnať, ako OZ Dobrý pastier šetrí štátu značné finančné prostriedky, keď dostáva 955€ na osobu ročne oproti 13 000€ alebo 5 475€ v iných zariadeniach, pokiaľ ich úplne podporuje štát. Pokiaľ teda na osobu dostanú 955€ a náklady sú min. 5 475€, zhruba 4 500€ im chýba na to, aby zabezpečili potreby jedného klienta. To znamená, že pán farár so svojim týmom musia ročne na prevádzku zariadenia zabezpečiť približne 1 102 500€, či už vo forme peňažnej, materiálnej alebo svojpomocnou prácou. A to pokladám za zázrak. Naviac však mnoho klientov je zamestnaných a platbami daní a odvodov prinášajú štátu zisk. Svojou prácou a pomocou ušetria aj obecnej pokladnici. Tretina trestných činov je spáchaná pod vplyvom alkoholu a medzi najčastejšie trestné činy patria násilnícke skutky ako výtržníctvo, znásilnenia, ublíženia na zdraví, vraždy, lúpeže a krádeže. A to sú ďalšie ušetrené finančné zdroje štátu. „Okrem základného pravidla nepoužívania alkoholu tu máme pravidlo, že každý musí pracovať, podľa svojich možností prispieť k chodu komunity.“ Hovorí pán farár a popisuje, ako si vypomôžu: „Takmer všetka práca slúži ako pracovná terapia, ale aj na to, aby sme boli čo najsebestačnejší a najväčší podiel na tom má práca v poľnohospodárstve. Zo zamestnancov samotného združenia je takmer polovica bývalých klientov. Prevádzkujeme niekoľko poľnohospodárskych prevádzok, chlapi pracujú pri zvieratách, v rastlinnej aj v mliečnej výrobe. Takto si zadovážime veľké množstvo potravín pre našu kuchyňu.“ Pomôžu si aj tak, že si svoje produkty navzájom vymieňajú jednotlivé fary či zariadenia. „My napríklad vypestujeme veľa kapusty a v Žakovciach majú veľa zemiakov, tak si ich vymeníme. A takto to vieme urobiť na mnohých miestach po celom Slovenku.“ Vysvetľuje farár Maslák. Pokiaľ tu strávi človek celý deň zistí, že duchovná práca a modlitba je tu súčasťou celého dňa, ktorá sa v čase pred jedlom strieda s pracovnou terapiou . „Ora et Labora – motlitba a práca, to sú dva hlavné nástroje, ktoré u nás určujú rytmus každodenného života a roky skúseností dokazujú, že sú nenahraditeľné pre duchovný a sociálny rast ľudí u nás žijúcich.“ Počas nášho rozhovoru zazvoní pánovi farárovi telefón. A zdá sa, že budú mať nového klienta. Je to ďalšia žiadosť o umiestnenie človeka bez domova.

Pracovná terapia v poľnohospodárskej činnosti, ktorú občianske združenie Dobrý pastier uplatňuje, realizovaná kontaktom s prírodou, zemou, rastlinami či zvieratami je prospešná dvojnásobne, nakoľko okrem pracovných návykov takáto činnosť podporuje zdravie a celkovú kvalitu života zapojených ľudí. V zahraničí sa súhrnne všetkému, čo sa týka prírody a jej terapeutického vplyvu na človeka hovorí green care (v slovenčine pre tento výraz nemáme ekvivalent). Takýto koncept sa dá uplatniť v každodennom živote, hoci aj s platenou prácou, s prospechom z pestovania plodín, chovu zvierat a na rozvoj vidieka. Vo väčšine prípadov ide logicky o prepojenie poľnohospodárskej činnosti so sociálnou službou na miestnej úrovni. Taká sociálna farma môže vzniknúť vytvorením partnerstva farmára s miestnym sociálnym zariadením alebo sociálne zariadenie začne s poľnohospodárskou činnosťou pod vlastnou hlavičkou z vlastnej iniciatívy. Zriedkavejšie môže samotný farmár z vlastnej iniciatívy zriadiť sociálnu službu. U nás sa tento koncept volá „sociálne poľnohospodárstvo“ a anglický ekvivalent je „social farming“, v zahraničí sa používajú ešte pomenovania „care farming“, „farming for health“, „green care in agriculture“. V západnej Európe sa tento koncept rozširuje už niekoľko desiatok rokov, v krajinách V4 približne posledných 5 rokov až na Slovensko, kde síce príklady realizácie existujú ale názov „sociálne poľnohospodárstvo“ je takmer neznámy a systematická práca s týmto konceptom sa tu zatiaľ nezahájila. V prirodzenom prostredí rastlinnej, živočíšnej či kombinovanej činnosti môže sociálna farma ponúknuť mnoho aktivít, ktoré sú v iných prípadoch ťažko vytvárané. Škála je skutočne široká: od pracovnej a sociálnej rehabilitácie cez nácvik nových zručností, získavanie nových znalostí, nácvik hrubej i jemnej motoriky. Jedinec vidí celý výrobný proces, napríklad výrobu syrov, naučí sa pracovať s rastlinami, získa pocit zodpovednosti za chované zvieratá, niektoré farmy majú svoj vlastný predaj z dvora, kde sa ľudia so zdravotným postihnutím môžu uplatniť a precvičiť si komunikáciu. Tí, ktorí stratili zmysel života, aktuálne sa utápajú v nejakej beznádeji alebo trpia stresom z náročnej práce, nájdu na poľnohospodárske farme veľa miest, kde môžu nadobudnúť novú silu, pocit dôležitosti a vlastné uplatnenie. Takto nie sú iba pasívnymi príjemcami sociálnej starostlivosti. Cieľovými skupinami sociálneho poľnohospodárstva môžu byť seniori, ľudia po liečbe zo závislostí, ľudia opúšťajúci väznice, ústavnú starostlivosť, duševne alebo zdravotne znevýhodnení, sociálne vylúčení a pod. Pri rozvoji vidieka okrem spomenutých služieb je takáto farma prevádzkovaná spravidla v ekologickom režime, poskytovaním zamestnania obmedzuje odliv obyvateľstva, dbá na regionálny trh a podporuje tradičné výrobky a spracovanie.

Vráťme sa ešte k problému spomenutom na začiatku článku, kvôli ktorému kňaz Maslák musí okrem zabezpečenia potrieb ľudí v núdzi odolávať pravidelnej šikane úradníkov z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Martine. Po poslednej kontrole, keď bol pán farár zo strany úradníčky poučovaný pred svojimi veriacimi, či má morálne právo viesť omše alebo úradníčka kontrolovala príbytky ľudí pracujúcich na salaši, tento boj vzdal a rozhodol sa salaš radšej zrušiť. Našťastie sa o problém začali zaoberať viaceré organizácie, ktoré sa pokúšajú pomôcť. Je evidentné, že úradníčka svoju právomoc prekročila a sťažnosti na jej prácu sa šíria celým regiónom. Je smutné, že takýchto nadmieru iniciatívnych štátnych úradníkov máme v krajine mnoho. Takých, ktorí namiesto toho, aby ľuďom pomáhali a hľadali riešenia, im hádžu pod nohy polená a od poctivej práce ich skôr odrádzajú. Nehovoriac o tomto prípade, keď sa organizácia stará o ľudí, o ktorých sa nevie postarať štát alebo mu šetrí nemalé financie, ten istý štát jej v tom bráni a znepríjemňuje život. Bolo by dobré, keby tento fenomén slovenských štátnych úradníkov konečne vymizol a úradník viac myslel na to, že je platený z daní aj toho, koho kontroluje, je tu pre neho a v mnohých prípadoch rozhoduje, ako sa v tejto krajine budeme mať.

Autor:
Miloslav Kováč
Vedúci Pracovnej skupiny pre sociálne poľnohospodárstvo na Slovensku
Predseda Druživa, o.z.

(Článok bol napísaný v dobe, keď tento portál ešte neexistoval. Nakoľko sa však situácia omnoho nezlepšila a podobné organizácie majú kvôli nezmyselne prísnym nariadeniam existenčné problémy, mali sme ním potrebu na problematiku upozorniť.)