Definícia sociálneho poľnohospodárstva
Ako pokus o definíciu je sociálne poľnohospodárstvo ako tradičné a inovatívne využívanie poľnohospodárstva často zavádzané zo “základnej úrovne” zo strany začínajúcich aj aktívnych poľnohospodárov. Sociálne poľnohospodárstvo zahŕňa všetky činnosti, ktoré využívajú poľnohospodárske zdroje, a to tak rastliny, ako aj zo zvieratá, s cieľom podporovať (alebo generovať) terapiu, rehabilitáciu, sociálne začlenenie, vzdelávanie a sociálne služby vo vidieckych oblastiach. Jedná sa však výlučne o činnosti farmy, kde (malé) skupiny ľudí môžu zostať a pracovať spoločne s farmármi a sociálnymi pracovníkmi. Sociálne poľnohospodárstvo poskytuje pohľad na tradičné poľnohospodárstvo ako na multifunkčné. Hlavnými produktmi, okrem produktov na predaj, sú zdravie a zamestnanosť, vzdelávanie alebo terapia. Poľnohospodárstvo ponúka príležitosti ľuďom zúčastňovať sa na rôznorodých rytmoch dňa a roka, či už v pestovaní potravín alebo pri práci s domácimi zvieratami. Sociálne poľnohospodárstvo zahŕňa poľnohospodárske podniky a záhrady, ktoré integrujú ľudí s telesným, duševným alebo emočným postihnutím; farmy, ktoré sú otvorené pre sociálne znevýhodnené osoby, pre mladých delikventov alebo osoby s problémami s učením, osoby s drogovou závislosťou, dlhodobo nezamestnaných; aktívnych seniorov; školské a škôlkarské farmy a mnoho ďalších. Prevencia chorôb, začlenenie a lepšia kvalita života sú funkciami sociálneho poľnohospodárstva.
Pojem sociálne poľnohospodárstvo nedefinuje, neohraničuje jasne oblasti a činnosti sem patriace pre jeho širokú škálu a možnú variabilitu. Čo spája tento rôznorodý súbor intervencií, je ich využívanie prírody a prírodného prostredia ako rámca, v ktorom sa tieto prístupy vytvárajú. Je dôležité mať na pamäti, že je to aktívny proces, ktorý má zlepšiť alebo podporiť zdravie (fyzické a duševné) a blahobyt a nie čisto pasívny zážitok z prírody. Sociálne poľnohospodárstvo má mnoho rozdielnych rozmerov a prvkov, ktoré sa týkajú rôznorodých potrieb rozmanitej skupiny klientov. Napríklad pre dvoch klientov dostávajúcich rovnaký prístup môže mať rozdielny prínos. Na druhej strane si sociálne poľnohospodárstvo vyžaduje špecifickosť, aby bolo odlíšiteľné od ostatných, príbuzných, prekrývajúcich sa oblastí alebo terapeutických prístupov (ktoré môžu mať niektoré podobné prínosy alebo zahŕňajú podobné procesy). Len tak bude možné jasne pomenovať jeho prínosy a pristúpiť k jeho systematickej podpore. Je teda potrebné ho definovať a uviesť zoznam aktivít a konkrétnych prístupov, ktoré zastrešuje. Týmto spôsobom by mali byť jednoducho identifikované činnosti, ktoré pod definíciu sociálneho poľnohospodárstva nespadajú.
Stručnou formuláciou môžeme sociálne poľnohospodárstvo definovať ako
V tomto zmysle ide o to, aby boli v rámci poľnohospodárskeho podniku alebo poľnohospodárskych činností vytvorené podmienky, ktoré umožnia účasť osôb so špecifickými potrebami v bežných poľnohospodárskych činnostiach s cieľom zabezpečiť ich rozvoj, podporu a zlepšiť ich blahobyt. Poslaním sociálneho poľnohospodárstva je tak okrem ponuky predajných komodít poľnohospodárskej produkcie tiež ponúkať a vytvárať služby, nové pracovné miesta, vzdelávacie aktivity a uskutočňovať rôzne druhy terapií pre široké spektrum osôb so špecifickými potrebami, a to za využitia dostupných poľnohospodárskych zdrojov v danom mieste. Dôležitou pridanou hodnotou sociálneho poľnohospodárstva je aj možnosť integrácie zdravotne a sociálne znevýhodnených ľudí v ich dôverne známom prostredí, ak sú obyvateľmi vidieka.
V stanovisku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru NAT/539 z 22.11.2012 je sociálne poľnohospodárstvo definované ako
Hlavní aktéri
Hlavnými aktérmi sociálneho poľnohospodárstva sú potom rôzne typy organizácií, inštitúcií, fyzických a právnických osôb, ktoré uplatňujú jeho postupy a pravidlá v praxi pre konkrétne osoby z cieľových skupín. Sem sa radia predovšetkým:
. . .
podnikateľ v poľnohospodárstve, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu ako sústavnú a samostatnú činnosť,
. . .
a registrovaný poskytovateľ sociálnych služieb, teda právnická alebo fyzická osoba, ktorá má na túto činnosť oprávnenie podľa zákona o sociálnych službách a vstupuje do konceptu sociálneho poľnohospodárstva ako nositeľ odborných znalosti a kompetencií spojených s danou cieľovou skupinou.
. . .
Tretím aktérom potrebným na implementáciu tohto konceptu je sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu. Ten vstupuje ako sprostredkovateľ medzi zamestnávateľa (poľnohospodára) a klienta (osobu vyžadujúce špecifický prístup) a jeho sociálne zázemie (napr. rodinu), aby navrhoval najlepšie vhodné riešenia situácie klienta za účelom zlepšenia jeho životných podmienok.