Odporúčanie Rady o rozvoji rámcových podmienok sociálnej ekonomiky je zverejnené
13. júna Európska komisia zverejnila svoje odporúčanie Rady o rozvoji rámcových podmienok sociálnej ekonomiky. Ide o dôležitý míľnik implementácie Európskeho akčného plánu pre sociálnu ekonomiku. Skutočnosť, že odporúčanie existuje, je už samo osebe dôležitým uznaním SE a kľúčovým pre pomoc pri šírení SE. 15. júna sa stretla Expertná skupina pre sociálnu ekonomiku (GECES) a Komisia mala príležitosť bližšie vysvetliť svoj cieľ a obmedzenia.
Dokument je ambiciózny a zaoberá sa mnohými rôznymi aspektmi. Začína sa načrtnutím kontextu návrhu, v ktorom sa dôkladne vysvetľuje pridaná hodnota sociálnej ekonomiky, výzvy, ktorým čelí, ako aj cieľ návrhu. Ďalej navrhuje konkrétne odporúčania rozdelené do dvoch hlavných častí. Jedna časť sa zameriava na „podporu prístupu na trh práce a sociálneho začlenenia prostredníctvom sociálnej ekonomiky“ a zaoberá sa témami ako zručnosti, sociálne inovácie, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a územná súdržnosť. Druhá sa zaoberá „rozvojom podporných rámcov pre sociálnu ekonomiku“ a zaoberá sa prístupom k verejnému a súkromnému financovaniu, prístupom na trh a verejné obstarávanie, sociálnou pomocou, zdaňovaniu, meraniu a riadeniu sociálneho vplyvu, viditeľnosti a uznaniu SE. V odporúčaní sa uvádza, ako bude EÚ podporovať jeho vykonávanie, ako aj jeho monitorovanie a hodnotenie. Treba zdôrazniť, že odporúčania sa zvyčajne nezaoberajú právnymi rámcami (a preto nie sú také záväzné ako smernice), čo robí toto odporúčanie o právnom rámci dosť nezvyčajným.
Odporúčanie ide správnym smerom, rieši rozsiahle body a zásadné otázky. Je v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv a počas stretnutia GECES Komisia vysvetlila, že každé odporúčanie sa musí zakladať maximálne na 3 článkoch Zmluvy o fungovaní Európskej únie[1]. Okrem toho, vzhľadom na to, že odporúčania prijme, zmení alebo zamietne úrad EPSCO (ministri práce a sociálnych vecí členských štátov), globálny prístup je vo veľkej miere spojený s trhom práce a sociálnou integráciou.
Vzhľadom na tento kontext je práca Komisie na rozšírení témy o mnoho ďalších aspektov, ako je zdaňovanie, verejné obstarávanie a ďalšie, dobre vykonaným delikátnym posunom. Odporúčanie predovšetkým presadzuje dialóg medzi zástupcami a organizáciami sociálnej ekonomiky s verejnými orgánmi v rôznych sektoroch a na rôznych úrovniach (od miestnej po národnú). Nevýhodou východiskového bodu odporúčania je, že tieto technické detaily obsahujú (ako to často býva) vnímanie sociálnej ekonomiky až po jej dimenziu sociálneho začlenenia, čo je dôležité, ale neobnovuje všetky dimenzie SE, dokonca ani pokiaľ ide o prácu. Napríklad sa sotva venuje sociálnym inováciám v oblastiach, ako je podpora neštandardných foriem zamestnania alebo dokonca kolektívneho podnikania. Okrem toho uhol pracovného a sociálneho začlenenia poskytuje malý priestor pre rozmanitosť ekonomických a právnych modelov a rozmanitosť účasti SE na sociálnom a ekonomickom rozvoji, ak nie vo veľmi špecifických bodoch. Tento prístup teda nejakým spôsobom oslabuje uznanie dôležitého vplyvu SE na ekonomický, priemyselný a lokálny rozvoj, a to najmä tým, že SE sa podieľajú aj na rozvoji nepremiestniteľných pracovných miest.
Keďže sociálna ekonomika je ekonomika zameraná na ľudí, je dôležité, aby bola schopná preukázať svoj vplyv a odporúčanie navrhuje podporovať takýto smer práce mnohými spôsobmi. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť spoločného navrhovania týchto metrík a hodnotení s aktérmi SE, aby sa zabezpečilo, že špecifické príspevky SE nebudú obchádzané klasickými ekonometriami, ktoré boli vytvorené pre ziskové spoločnosti. Rozhodujúce je prepojenie s prácou OECD na meraní vplyvu, ako aj neustály dialóg so zainteresovanými stranami SE.
A nakoniec, posledný dôležitý bod je, aby definícia a koncepcia sociálnej ekonomiky neovplyvňovala národné právne rámce krajín so silným právnym rámcom SE.
Teraz je lopta v rukách ministrov práce a sociálnych vecí, ktorí majú právomoc prijať tieto odporúčania. To znamená rokovania medzi členskými štátmi, možné zmeny alebo dokonca možné neprijatie v nadchádzajúcich mesiacoch. Medzitým je v rukách aktérov SE, národných federácií a zastupiteľských organizácií stretnúť sa s ich ministrami práce, obhajovať zlepšenia a predovšetkým presadzovať prijatie tohto odporúčania. Iste, niektoré prvky sa budú musieť prispôsobiť národným hospodárskym a kultúrnym kontextom, ktoré sú v jednotlivých krajinách veľmi odlišné, najmä váha SE v sociálnej a hospodárskej štruktúre. Ale iba koordinovaná práca národných aktérov a sympatizantov SE môže zabezpečiť, aby vlády pochopili dôležitosť a plný potenciál SE (dokonca nad rámec odporúčaného) na uskutočnenie ekonomických zmien, ktoré náš svet potrebuje, to znamená, že ľudia budú v centre spravodlivého a demokraticky riadeného hospodárstva.
[1] Odporúčania vychádzajú z článkov 292, 149 a 153 ZFEÚ;